VEĽKÁ MORAVA
791 boli vyhladení Avari, vytvoril sa bulharský štát a vznikla Východná Marka (843). Z 9. storočia máme málo prameňov. Franská ríša pokladala územie na sever od Dunaja a východne od Franskej ríše za územie svojho vplyvu. Začiatkom 9. storočia sa slovanskí vodcovia stavajú na odpor franskej závislosti, na druhej strane podľa ich vzoru prijímajú kresťanstvo. Postupne sa kmene zlučujú a vytvárajú sa dve kniežactvá: Nitrianske a Moravské. 833 porazil Mojmír nitrianske knieža Pribinu, ktorý ušiel k bavorskému kniežaťu a usadil sa u Blatenského jazera. Mojmír zlúčil obe kniežactvá v jeden štát a založil dynastiu.
Existujú dva názory o tom, kde sa presne nachádzali centrá Veľkej Moravy:
- názor: Centrá veľkej Moravy sa nachádzali na Morave (Mikulčice) a Slovensku (okolie Nitry);
- názor hovorí, že existovali dve Moravy, tá prvá ako v prvom názore, a druhá Morava bola v okolí dnešnej rieky Moravy.
MOJMÍR (833-846) mal priateľské styky s Východofranskou ríšou - Ľudovít Nemec ho nepovažoval za nebezpečného súpera. Po zosadení Mojmíra nastúpil za pomoci Frankov na kniežací stolec jeho synovec RASTISLAV (846-870). Čoskoro však sklamal očakávania východofranského kráľa Ľudovíta Nemca, pretože sa spolu s margrófom východnej marky v rokoch 853-854 vzbúril proti Ľudovítovi Nemcovi. Frankovia vyslali na Veľkú Moravu trestnú výpravu, skončila sa však neúspechom. Aj Ľudovítov syn Karolman sa pokúšal vojensky prinútiť Rastislava k poslušnosti, ale bez úspechu. Konflikt sa skončil 859 mierom, vďaka ktorému získal Rastislav nezávislejšie postavenie, to však neznamenalo, že sa Východofranská ríša vzdala nárokov na toto územie.
Riešenie, ako zamedziť rastúcemu vplyvu Východofranskej ríše a christianizácie (Passovské biskupstvo) videl Rastislav vo vytvorení samostatnej cirkevnej správy. 861 sa obrátil na pápeža Mikuláša I. s touto požiadavkou, ale bol odmietnutý. Preto sa obrátil na byzantský dvor, na Michala III. V Byzancii sa žiadosti potešili a carihradský patriarcha Foltios odporučil poslať misiu na územie Veľkej Moravy. Boli vyslaní dvaja bratia Konštantín a Metod, ktorí prišli na Veľkú Moravu v roku 863.
Pretože Rastislav požadoval šírenie kresťanstva v slovanskom jazyku, už pred svojím príchodom zostavil Konštantín slovanskú abecedu. Slovanské písmo - hlaholika - umožnilo preklad Biblie a iných náboženských textov do slovanského jazyka. V slovanskom učilišti, ktoré založili, vznikli okrem prekladov aj Konštantínov predslov k prekladu evanjelia - "Proglas", a životopisy oboch bratov "Život Konštantínov", "Život Metodov", ktoré napísali ich žiaci.
867 išli Konštantín a Metod do Ríma cez územie Koceľovho kniežactva. Koceľ, Pribinov syn, sa stal ich veľkým prívržencom. V Ríme došlo ku sporu, prečo hlásajú slovo božie po starosloviensky, nie latinsky. Bratia bohoslužobné knihy v slovienskom jazyku pred pápežom Hadriánom II. obhájili. Konštantín zostal v Ríme, vstúpil do kláštora, prijal meno Cyril a čoskoro zomrel. V Byzancii v tom čase umiera aj Michal III. a vládu preberá macedónska dynastia. Metod sa rozhodol vrátiť na Veľkú Moravu, ale cestou bol na príkaz franských kňazov zajatý a niekoľko rokov väznený. Až na príkaz pápeža ho 873 prepustili.
V tom čase na Veľkej Morave už vládol Rastislavov synovec SVÄTOPLUK (871-894). Svätopluk, spravoval za čias svojho strýka Nitru. Chcel sa však stať vládcom celej ríše, preto sa spojil s Karolmanom. Rastislav ho chcel potrestať, ale chytil sa do pasce. Svätopluk ho zajal a odovzdal Frankom, ktorí ho oslepili. Frankovia zajali aj Svätopluka a na Veľkú Moravu dosadili dvoch správcov, proti ktorým čoskoro vypukla vzbura. Karolman poslal Svätopluka nazad na čele vojska, ale Svätopluk sa obrátil proti Frankom a vyhnal ich z Veľkej Moravy. 874 uzavrel s Frankmi mier, ktorý využil na zveľaďovanie krajiny a výboje do okolitých krajín. K Veľkej Morave boli pričlenené i Čechy, niektoré územia Poľska medzi Odrou a Vislou, územie sálskych Srbov a územie Panónie (až do Potisia s územím Koceľovým).
Začiatkom svojej vlády Svätopluk chápal úlohu cirkvy a žiadal prepustenie Metoda, čo sa za pričinenia pápeža aj stalo. Postupne sa však ochladzujú vzťahy medzi Metodom a Svätoplukom, možno preto, že Svätopluk sa skôr orientoval na západ, na Východofranskú ríšu. Dochádza k spochybneniu Metodovej koncepcie cirkevnej správy a Metod je povolaný do Ríma, aby sa obhájil. To sa mu podarilo a 880 vydal pápež bulu, ktorou potvrdil staroslovienčinu ako cirkevný jazyk. Bolo v nej však aj odporúčanie, aby sa liturgia na Veľkej Morave čítala v latinčine aj v staroslovienčine - kompromis so Svätoplukom. Boli menovaní dvaja biskupi, jeden z nich bol Wiching, ktorý vraj kul pikle proti Metodovi a ten ho dal pred svojou smrťou do kliatby a za svojho nástupcu stanovil Gorazda. Nový pápež Štefan V. pod vplyvom franských kňazov vydal 885 zákaz používať slovanskú liturgiu. Metod medzitým zomrel a na pápežov podnet vyhnal Svätopluk Metodových žiakov z ríše. Tí odišli do Bulharska, Čiech, k srbským a chorvátskym kmeňom. Slovanské písomnictvo sa ďalej rozvíjalo najmä v Bulharsku a Kyjevskej Rusi a hlaholika sa stala základom cyriliky.
V roku 894 zomiera Svätopluk, ktorý mal troch synov (existencia tretieho syna je ale spochybnená), medzi ktorých rozdelil vládu. Prvý syn bol MOJMÍR II. - ten sa mal stať hlavným vládcom, druhým bol SVÄTOPLUK II., ktorému údajne nestačilo Nitrianske kniežactvo, preto sa spojil s Frankmi proti svojmu bratovi. V roku 898 zaútočili na Veľkú Moravu Frankovia spolu s Čechmi a kočovnými Maďarmi. Predpokladá sa, že štát existoval ešte začiatkom 10. stor., v rokoch 902 a 906 ešte Moravania uspeli na výpravách proti Maďarom, ale potom už nasledoval zánik. V roku 906 prešli Maďari cez Moravu na výpravu do Saska. Rok 907 sa považuje za rok zániku Veľkej Moravy.
