STAROVEKÉ GRÉCKO

II. Archaické obdobie (800 - 500 pred n.l.)

A T É N Y

Prírodné podmienky

Atény vznikli na kamenistom poloostrove Atika v juhovýchodnej časti stredného Grécka. Atika sa rozdeľuje na tri časti:

1. Diakria (vysočina, na severe Atiky)
2. Paralia (prímorie)
3. Pedion (stred Atiky s Aténami)

Najúrodnejšou časťou je Pedion, inak má poloostrov málo úrodnej pôdy. Jeho nerastné bohatstvo zahŕňa striebro, mramor a hrnčiarsku hlinu.

Vznik aténskeho štátu

V období Homérskeho Grécka žili Gréci v rodovom zriadení. Rody sa nazývali frátrie, spríbuznené rody tvorili kmene - fýly. Na území Atiky sa nachádzali štyri fýly. V 8. stor. pred n.l. dochádza k rozvoju výrobných síl. Obyvateľstvo sa koncentruje okolo najväčšej osady - Atén. Z osád neskôr vznikajú polis. Za zakladateľa aténskeho štátu sa pokladá Théseus, ktorý vydal prvé zákony a uskutočnil rozdelenie obyvateľstva do spoločenských skupín.

A. SPRÁVNY APARÁT

1. BASILEUS (správca) Atiky a Atén so sídlom na Akropole
2. AEROPAG (rodoví náčelníci, starešinovia) sa schádzal na Áreovom pahorku
3. ĽUDOVÝ SNEM sa schádzal taktiež na Áreovom pahorku, mohli sa ho zúčastniť všetci slobodní muži.

B. ROZDELENIE DO SPOLOČENSKÝCH SKUPÍN (STAVOV)

1. EUPATRIDI - rodová aristokracia, t.j. kmeňoví a rodoví náčelníci s príbuzenstvom, ktorí vlastnia pôdu a dobytok;
2. GEÓMORI - roľníci z Atiky;
3. DEMIURGI - remeselníci;

Popri týchto troch skupinách žili v Atike ešte METOIKOVIA (cudzinci), zväčša bohatí remeselníci a obchodníci, ktorí mali majetkovú slobodu, nemali však občianske a politické práva. Poslednou skupinou boli OTROCI, ktorých bolo však v tomto období veľmi málo.

S postupom kolonizácie eupatridi a démiurgi bohatnú, silnie aténsky štát. V priebehu 8. stor. pred n.l. prestávajú rody spoločne hospodáriť a roľníci začínajú samostatne obrábať pôdu. Rozpad rodového hospodárenia znamená značné obohatenie eupatridov. Samostatné hospodárenie zároveň prináša so sebou potrebu pracovných síl, ktorých zdrojmi sa stávajú vojny, pirátstvo a dlžné otroctvo. Už v 8. stor. pred n.l. žili na Atike zadĺžení roľníci - šestinári, ktorí museli na úrok zaplatiť 5/6 svojej úrody. Dlžné otroctvo, ktoré zrušil až Solón, malo negatívne dôsledky pre hospodárstvo aténskeho štátu.

V 7. stor. pred n.l. urobili eupatridi zmeny v správnom aparáte, aby získali väčšiu politickú moc:

• Zrušili úrad bazilea a vytvorili nový úrad - úrad deviatich ARCHONOV. Prvý archon mal najväčšiu politickú moc. Spočiatku volili archonov na desať rokov, od r. 683 pred n.l. už iba na jeden rok.
• Prvý archon postupne prestal zvolávať ľudové zhromaždenie, eupatridi sami volili archonov a tým sa aténsky démos (ľud) prestal podielať na politickej moci.
• Aeropag zostal, ale zmenilo sa jeho zloženie: Archoni, ktorí skončili svoje funkčné obdobie prechádzali do aeropagu.

PRÁVOMOC ARCHONOV

1. dozor nad vnútropolitickou situáciou aténskeho štátu;
2. súdna právomoc;
3. dozor nad dodržiavaním zákonov;
4. náboženské povinnosti;

PRÁVOMOC AEROPAGU

1. schvaľovanie zákonov;
2. súdna právomoc;
3. kontrolná funkcia (kontroloval prácu archonov);

Zdroje nepokojov v Aténach

1. boj o politickú moc medzi eupatridmi a bohatými remeselníkmi a obchodníkmi

   V 7. stor. pred n.l. časť remeselníkov a obchodníkov zbohatla a tí najbohatší sa usadili v Aténach. Chudobnejší remeselníci a obchodníci žili zväčša v Paralii, v pobrežných oblastiach. Remeselníci a obchodníci usadzujúci sa v Aténach boli nespokojní, že nemali podiel na politickej moci.

2. zotročovanie roľníkov

   Zotročovanie roľníkov malo negatívny dopad na rozvoj aténskeho štátu:

   • zadĺžený roľník - šestinár neobrábal dobre pôdu, produkcia klesala, bolo málo potravín;
   • zadĺžený roľník nemal začo kupovať remeselné výrobky, čo prinášalo so sebou pokles remesiel;
   • zadĺžený roľník neplatil dane štátu, klesal počet daňových poplatníkov, počet otrokov narastal a štátna pokladňa sa vyprázdňovala;
   • zadĺžený roľník nemohol slúžiť v armáde, klesal počet vojakov;
   • vzbury roľníkov;

   Aténski remeselníci a obchodníci sa snažili situáciu vyriešiť a predložili návrh, aby eupatridi prestali zotročovať roľníkov a kupovali otrokov zo zahraničia, rovnako ako oni. Eupatridi však odmietli. Situácia sa vyhrotila, keď v r. 630 pred n.l. vypuklo v Aténach prvé veľké povstanie - Kylónovo povstanie, ktoré zorganizovali a previedli bohatí remeselníci a obchodníci v Aténach. Cieľom povstania bolo prevzatie politickej moci. Na jeho čele stál eupatrida a olympijský víťaz Kylón. Povstalci vtrhli na Akropolu a obsadili správne budovy. Eupatridi ozbrojili svojich zadĺžených roľníkov a pomocou nich porazili Kylónove povstanie. Pokus o prevrat stroskotal, Kylón ušiel do zahraničia, ostatní povstalci sa ukryli do chrámu bohyne Atény, kde mali politický azyl. Bez potravy uverili sľubom eupatridov, že im bude udelená milosť, vzdali sa a boli pozabíjaní.

3. nebolo kodifikované právo

   V Aténach neboli spísané zákony, ešte stále sa použivali rodové zákony, platila napr. rodová pomsta. Tieto rodové zákony však poznali iba eupatridi a zneužívali ich vo svoj prospech. Všetok démos bol nespokojný a dochádzalo k vzburám. V r. 621 pred n.l. bol jeden z deviatich archonov poverený, aby kodifikoval právo. Archon DRAKON zozbieral staré zákony a prispôsobil ich novej spoločnosti. Zákony boli spísané a zverejnené: boli vytesané do kamenných blokov a zasadené do zeme v Agore, na aténskom námestí pod Akropolou. Atény boli najvzdelanejším štátom starovekého Grécka, každý vedel čítať a písať. Zákony kamenných dosák sú známe svojou veľkou krutosťou a nemilosrdnosťou: aj za malý priestupok bol udelený krutý trest. Mali však veľký význam, keďže boli prístupné a známe každému, bola obmedzená moc eupatridov v súdnictve, mocní jednotlivci si nemohli už zákony vykladať po svojom.

Solónove reformy

Kodifikovaním práva sa vyriešil jeden problém, ale zostali ďalšie dva. Mestský démos dosiahol, že v r. 594/593 pred n.l. bol za prvého archona zvolený SOLÓN, prvý veľký aténsky reformátor.

Solón bol schudobnený eupatrida, živil sa obchodníctvom, čo ho zblížilo s mestským démom. Bol populárny v Aténach ako básnik, písal najmä alegórie, v ktorých sa vysmieval z chýb eupatridov. Jeho popularitu zvýšilo aj to, že nahovoril Atéňanov, aby prepadli a obsadili Salamínu. Ostrov Salamína ležal západne od Atiky a patril Megare. Atény museli platiť poplatky Megare, ak chceli preplávať z Pirea do Stredozemného mora. Akcia bola úspešná a Salamína odvtedy patrila Aténam.

Solón sa po svojom nástupe do úradu prvého archona rozhodol previesť reformy v troch oblastiach: sociálnej, hospodárskej aj politickej:

1. SOCIÁLNE REFORMY
   
   
   • seisachtheia - zrušenie dlhov (dlžného otroctva):
     • vydal príkaz povyberať z polí dlžobné kamene - eupatrida nevedel, kto mu je čo dlžný, a tým jednorazovo zrušil všetky dlhy;
     • vydal zákon, ktorý zakazoval zotročovanie roľníkov;
     • otroci-roľníci, ktorí žili v Atike boli prepustení na slobodu;
     • štát zisťoval, kde sa nachádzali roľníci predaní do zahraničia a za štátne peniaze boli vykúpení;

     Najpálčivejšia otázka v sociálnej oblasti - dlžné otroctvo bola vyriešená. Roľníci, ktorí sa stali otrokmi, dostali osobnú slobodu, ale nemali pôdu, čo znamenalo nepokoje.

   • peňažná reforma
     
     
   • zákon o testamente

     Do Solóna neexistoval testament a majetok mohli dediť iba príbuzní. Solón vydal zákon, že jedinec môže majetok poručiť komu chce.

2. HOSPODÁRSKE REFORMY
   
   
   • zákaz vývozu poľnohospodárskych produktov do zahraničia, vyvážať sa smelo iba víno a olivový olej

     Solón sa snažil o to, aby bolo doma dosť potravín a Aténčania nemuseli kupovať drahé potraviny zo zahraničia. Atény neboli sebestačné z hľadiska potravín, nebolo tu dosť úrodnej pôdy.

   • Solón vytváral dobré podmienky pre metoikov, lákal ich do Atén; snažil sa o prísun kapitálu do štátu;
     
     
   • bol vydaný zákon, v ktorom sa hovorilo, že každý otec musí dať vyučiť syna určitému remeslu, ak tak neurobí, syn ho nemusí na starobu opatriť;
     
     
   • zákaz nákladných hostín: snaha obmedziť zbytočné výdaje eupatridov, nech radšej investujú peniaze do podnikania

   Hospodárske reformy boli prevedené najmä v prospech remeselníkov a obchodníkov a ich cieľom bol hospodársky rozvoj Atén.

3. POLITICKÉ REFORMY
   

   Do Solónových reforiem sa politická moc prideľovala podľa rodového pôvodu: len ten mohol vykonávať úrad, kto bol eupatrida. Solón demokratizoval politickú oblasť:

   • rozdelenie obyvateľstva do štyroch skupín podľa výnosu z majetku, podľa toho mali politické práva a práva v armáde:
     1. PENTAKOSIOI - päťstovkári
        • ľudia, ktorí mali ročný výnos z majetkov nad 500 medimnov (iba eupatridi mali taký veľký výnos, takže im zostali najvyššie funkcie);
        • iba oni mohli vykonávať úrad archonov, prechádzali do aeropagu;
        • slúžili v armáde ako jazdci;
     2. HIPPEIS - jazdci
        • ročný výnos z majetku 300 - 500 medimnov;
        • zastávali druhostupňové úrady (dozorcovia v rôznych oblastiach života, na trhu, na poliach);
        • slúžili v armáde ako jazdci;
     3. ZEUGÍTAI - ľudia s volským záprahom (dva voly a voz)
        • výnos 200 - 300 medimnov za rok
        • mohli byť členmi rady 400 (nový politický orgán);
        • mohli byť členmi porotného súdu;
        • slúžili ako ťažkoodenci v pechote;
     4. THÉTI - mestská a vidiecka chudoba
        • výnos pod 200 medimnov ročne (nádenníci, drobní roľníci, námezdní robotníci v mestách);
        • mohli sa zúčastňovať na ľudovom zhromaždení;
        • mohli sa zúčasťňovať na porotnom súde (mohli byť prítomní, ale nesúdili);
        • slúžili ako ľahkoodenci v pechote;
     
     
   • reforma politických orgánov
     1. obnovenie činnosti ľudového snemu
     2. vytvorenie nových politických orgánov:
        • RADA 400
          Každá rodová fýla posielala 100 členov do rady - väčší počet obyvateľstva sa podieľal na riadení štátu.
        • POROTNÝ SÚD - HÉLIA
          Porotcov delegovalo ľudové zhromaždenie.

Význam reforiem

1. do ústavy zavedený nový prvok - vlastníctvo.

   Politické funkcie sa prideľovali podľa produkcie z majetku, čo prispelo k rozvoju otrokárskeho aténskeho štátu.

2. zrušenie zotročovania slobodných ľudí, kupovanie otrokov zo zahraničia

   Atény prechádzajú od patriarchálneho otrokárstva (otrok člen rodiny, pracuje aj otrokár, ale dovolené zotročovanie vlastných ľudí) k vyššiemu stupňu, ku klasickému otrokárstvu: otrokári sa izolujú od fyzickej práce, otroci sa získavajú z iných oblastí.

3. demokratizácia štátu

   Solón nielen upevnil aténsky otrokársky štát, ale ho aj zdemokratizoval. Aténsku otrokársku demokraciu dobudoval Perikles.

Hlavné pramene k Solónovi:

1. Plútarchos - Solón
2. Aristoteles - Aténska ústava

Tyrania Peisistratovcov

Ani jedna skupina obyvateľstva nebola so Solónovými reformami spokojná. Eupatridi boli za odstránenie reforiem, ktoré narušili ich popredné postavenie. Stredné spoločenské vrstvy (remeselníci a obchodníci) boli najspokojnejší, chceli, aby sa reformy udržali, ale radi by vykonávali aj najvyššie funkcie. Démos (roľníci a chudoba) nedostal žiadny majetok, túžil po pôde a politickom prevrate. V Aténach začína politický boj, vznikajú politické strany, ktoré dostali názov podľa rozdelenia Atiky:

1. Pedaia - reprezentant eupatrida Lykúrgos

   Strana veľkostatkárov, eupatridov; bola početne malá, ale hospodársky silná. Bola najreakčnejším smerom v Atike s cieľom odbúrať Solónove reformy a vrátiť sa do predsolónskych dôb.

2. Paralia - reprezentant remeselník Megaklés

   Bola stranou stredných spoločenských vrstiev - remeselníkov a obchodníkov. Bola početnejšia a umiernená; snažila sa udržať Solónove reformy.

3. Diakria - reprezentant Peisistratos

   Zahŕňala roľníkov spolu s mestskou a vidieckou chudobou. Bola najpočetnejšia a jej cieľom bolo uskutočniť politický prevrat a nastoliť tyraniu (ľudovládu - po víťazstve ľudového povstania vládol jeho vodca, tyran).

Medzi politickými stranami prebiehal ostrý boj v rokoch 561 - 546 pred n.l. V priebehu týchto bojov bola trikrát nastolená tyrania. Trvalá tyrania, po dvoch neúspešných, ktoré boli porazené eupatridmi, začala v r. 543 pred n.l. a trvala do Peisistratovej smrti r. 527 pred n.l.

PEISISTRATOS bol druhým významým politikom Atén:

1. postupne odstraňoval politických odporcov, posielal ich do vyhnanstva a ich majetok zabavil: časť skonfiškovanej pôdy bola rozparcelovaná pre nemajetných, drobných roľníkov;
2. poskytoval nemajetným chudobným roľníkom štátne úvery a umožnil tak bývalým otrokom začať hospodáriť.
3. znížil chudobe dane, bohatým vyrubil 10% daň z príjmu;
4. zriadil vidiecke súdy (predtým bola iba helia v Aténach);
5. začal budovať loďstvo za štátne peniaze
   • obchodné (bolo možné si lode požičať) i
   • vojenské (viedol dobyvačnú politiku): položil základný kameň námornej moci Atén;
6. otváral verejné práce pre najchudobnejších (dal vybudovať vodovod, hradské cesty, začal stavať chrám Pallas Athény);
7. vytvoril podmienky pre kultúrny rozvoj Atén, začal budovať z Atén kultúrne centrum celého Grécka:
   • vytváral dobré podmienky pre umelcov a vedcov a
   • začal robiť náboženské oslavy na počesť boha Dionýza - Dionýzie (základ gréckeho divadla);
8. viedol úspešnú zahraničnú politiku
   • nadviazal diplomatické kontakty s Egyptom (bohatý agrárny štát, dovoz obilia);
   • viedol expanzívnu (výbojnú) politiku do Čiernomoria;

Peisistratos zomiera r. 527 na vysoký vek a odovzdáva vládu svojim trom synom (Hippias, Hipparchos, Thésal). Čoskoro po ich nástupe eupatridi zorganizovali povstanie, Hipparchos bol zabitý v boji. Jeho bratia nemali ľahkú situáciu: vnútropolitická i zahraničnopolitická situácia boli komplikované:

• je tu nielen tlak eupatridov, ale aj nespokojnosť ľudu, ktorý podporoval ich otca; jeho synovia sa však starali skôr o svoje osobné blaho, viedli honosný život a zvýšili dane - aténsky ľud ich prestal podporovať.
• Koncom 6. stor. pred n.l. začínajú Peržania útočiť na západ; obsadili
  1. pobrežnú Malú Áziu s bohatými gréckymi mestami;
  2. úrodný ostrov Samos;
  3. 525 pred n.l. dobyli Egypt;
  4. obsadili čiernomorskú úžinu Bospor a odtrhli Atény od ich čiernomorských kolónií.
  Atény stratili dovoz potravín a obytištia svojich remeselných výrobkov.

Tyranovia sa ocitli v bezvýchodiskovej situácii. Eupatridi požiadali o pomoc Spartu, ktorá im poslala elitné vojsko a povalili tyraniu. Sparťania sa zdržali v Aténach dva roky a zabezpečili, aby sa ľud nepokúsil opäť o prevrat. Po ich odchode sa Paralia a Diakria spojili a začali spoločne pripravovať povstanie. V r. 508 pred n.l. sa uskutočnilo úspešné povstanie Paralie a Diakrie, vláda eupatridov bola odstránená a bola obnovená otrokárska demokracia. Prvým archonom sa stal KLEISTÉNES, ďalší veľký aténsky reformátor.

Kleisténove reformy

1. územné rozdelenie Atiky
   • rozdelenie Atiky na 100 územných jednotiek - démov

     do jedného dému patrili 2-3 obce a každý démos mal:

     1. presne vymedzené územie
     2. samosprávu - vlastných úradníkov na čele so starostom démarchom (démarchos volený na jeden rok)
     3. vlastné slávnosti
   • vytvorenie 10 miestnych fýl namiesto 4 rodových fýl

     do jednej fýly patrilo 10 démov; územná fýla netvorila jeden kompaktný územný celok (nebola na jednom mieste), ale skladala sa z troch trittyi:

     1. 1/3 z pedionu
     2. 1/3 z paralie
     3. 1/3 z diakrie

   Rozdelenie Atiky na 100 démov viedlo k rozpadu rodových občín a 10 fýl znamenalo úplné rozbitie kmeňov:

   1. zanikli pozostatky rodového zriadenia;
   2. každá fýla mala úrodnú pôdu (poľnohospodárstvo), prímorie (obchod) i vysočinu (pastviny) a v každej fýle boli všetky skupiny obyvateľstva, tak bohatých ako aj chudobných, rovnako remeselníkov a obchodníkov ako roľníkov.
   
   
2. reforma štátnej správy

   Kleisténes zreformoval centrálne politické orgány, ktoré riadili aténsky štát z Atén:

   • reforma politického orgánu RADA 400 - rozšíril ju o 100 členov a vytvoril RADU 500:
     • do tohoto orgánu posielali členov miestne fýly (1 fýla - 50 členov);
     • úradoval celý rok;
     • najdôležitejší politický orgán, riešil všetky vnútropolitické problémy (predtým archoni a aeropag);
   • reforma ľudového snemu: EKKLÉSIA
     • druhý najdôležitejší politický orgán;
     • na zasadnutiach ekklésie sa mohol zúčastniť každý plnoletý a slobodný aténsky občan;
     • kontrolovala činnosť Rady 500;
   • úrady archonov a aeropag zostali, ale už nemali takú právomoc ako predtým;
   
   
3. oblasť financií

   Do Kleisénovej vlády štátnu pokladnicu spravoval jeden z archonov: bol vytvorený úrad 10 pokladníkov (z každej fýly jeden pokladník) - vzájomná kontrola, aby štátna pokladňa nebola okrádaná.

4. reorganizácia armády

   Vrchným veliteľom armády bol jeden z archonov - stratég. Kleisténes zaviedol namiesto jedného desať stratégov (z každej fýly jeden veliteľ).

Kleisténes upevnil aténsky otrokársky štát a prehĺbil jeho demokraciu. Bola to otrokárska demokracia - otroci boli naďalej vylúčení z politického života. Eupatridi neboli spokojní s Kleisténovými reformami a tvrdo proti nim bojovali. Aby sa im to nepodarilo, zaviedol Kleisténes v r. 500 pred n.l. OSTRAKISMOS (črepinový súd) na ochranu demokracie. Konal sa raz do roka v Aténach. Bolo zvolané zvláštne zasadnutie ľudového snemu - zvlášťna ekklesia. Podmienkou bola účasť aspoň 6000 slobodných aténskych občanov. Každý občan dostal črep, na ktorý mal napísať meno toho, o ktorom si myslí, že ohrozuje demokraciu. Úradníci zozbierali ostrakony a ak sa niekoho meno vyskytlo viackrát, bol tento človek vyhnaný na 10 rokov z Atén. Po tomto čase sa mohol vrátiť a opäť mu boli vrátené práva - občianske, majetkové i politické. Často sa ostrakizmos zneužíval, ale ľud bol s Kleisténovými reformami spokojný. Kleisténes mal veľkú moc a ukončil sociálne nepokoje, ktoré trvali asi sto rokov.