STAROVEKÉ GRÉCKO
II. Archaické obdobie (800 - 500 pred n.l.)
Historické pramene
A.)PÍSOMNÉ
- Nápisy (od 6.stor. ich pribúda)
- význam pre históriu gr. abecedy a dialektov;
- malý počet štátnych dokumentov;
a) uznesenia o voľbe a funkcii št. orgánov (Kréta 7.st., Chios 6.st.)
b) uznesenia o systéme vlastníctva pôdy (Lokroi, 6.st.)
c) strohé medzinárodné zmluvy zo 6.st. (južná Itália)
d) súčasné zákony (málo zachované):
- Drakonove zákony o zabití z konca 5.stor.
- vytesaný nápis na kamennej zdi v Gortyne na Kréte z 1.pol. 5.stor. p.n.l.(súbor zákonov štátu)
- Hésiodove eposy
Hésiodos z Askry v Boiótii žil okolo 700 pnl., epický básnik, zakladateľ didaktickej poézie;
eposy:
PRÁCE A DNI - vychádza z vlastnej trpkej skúsenosti, dáva morálne a praktické rady pre čestný a pracovitý život roľníka a líči nespravodlivosti, ktorým bol vystavený od svojho brata a nim podplatených sudcov (basileov); neoceniteľné informácie o organizácii a technike poľnohospodárstva, o poverách i o námornej plavbe;
THEOGONIA (O pôvode bohov) - systematizuje mýty o pokoleniach bohov od začiatku sveta až po nastolenie vlády olympských bohov v čele s Diom, mýtus o Prometheovi, mýtus o piatich ľudských pokoleniach;
ŠTÍT
Lyrika
- pôvodne báseň (pieseň) doprevádzaná hrou na strunový nástroj, obsah veľmi rozmanitý (Solónov politický program, aristokratické názory Theognita z Megary, básne Archiloa z Paru - boje pri kolonizácii thráckeho pobrežia, Alkaiove básne - zážitky priameno účastníka politického boja v Mytiléne na Lesbe)Nevýhodou týchto prameňov je, že sú miestne i časovo veľmi roztrúsené, neposkytujú súvislý obraz pre žiadny z gr. mestských štátov, iba náhodné a izolované pohľady na niektoré z nich.
- Neskorší historici, ktorí sa zmieňujú o niektorých udalostiach
archaického obdobia:
HÉRODOTOS - rané dejiny Sparty, Athén, Korintu, Sikyónu, maloázijských miest a ich orientálnych susedov - Lýkov a Peržanov
THÚKÚDIDÉS - stručná rekonštrucia počiatočného obdobia gr. dejín ("archailógia"), zakladanie kolónií na Sicílii
PLÚTARCHOS (1.-2. st.nl.) - životopis Solóna, mýtický životopis Thésea
geograf STRABÓN - história miest, ktoré popisuje
PAUSANIÁS - vo svojom sprievodcovi po Grécku zachoval dôležité správy o histórii miest a pamiatok
ARISTOTELES - spis o athénskej ústave
B.) HMOTNÉ
- keramika
- základ pre datovanie založenia gr. osád (chronológia)
štýl geometrický sa mení na orientalizujúci (r.700) = dôkaz styku Grécka s Orientom; prevláda malovanie ľudí nad ornamentom, námety z mytológie, zo života: korintské, attické (čiernofigúrkové od r. 600, červenofigúrkové od r. 530) - archeologický výskum gr. zámorských osád (bulharské, rumunské
pobrežie Čierneho mora, južná Itália, Sicília - nedávno objavené mesto
Sybaris známe bohatstvom a prepychom, zničené susedmi r. 510 pnl.)
- sledovanie urbanistického vývoja v Grécku (kamenné stavby, chrámy, úradné budovy, stavby úžitkové, veštiarne)
- mince zakopané v "pokladoch" významné z hľadiska ekonomického vývoja mestských štátov
Veľká grécka kolonizácia (8.-6.stor.pnl.)
V 8. storočí prišlo v dejinách k dvom udalostiam:1. Grécke kmene sa natrvalo usadili (Dóri, Ióni, Aioli, Achájci) na troch častiach Grécka a vytvorili tri hlavné sídliská:
- severovýchodné - achájsko-aiolské (Tesália, Boiótia, Arkádia, ostrov Lesbos, severná časť Malej Ázie);
- východné - iónske (Atika, ostrovy v Egejskom mori - Chios, Samos, Naxos, stredná časť Malej Ázie);
- južné - dórske (Korinthos, Aigína, Megara, Syrán, Argos, Sparta, Kréta, ostrov Rhodos, juh Malej Ázie)
("veľká" preto, lebo mala veľké rozmery, bolo založených veľa kolónií)
Príčinou bola snaha Grékov nájsť úrodnú pôdu a usadiť na nej relatívne prebytočných roľníkov. Nebolo ich veľa, ale v Grécku nebolo dosť úrodnej pôdy. Ďalšou príčinou - podľa starovekej literatúry - bola snaha Grékov nájsť surovinové zdroje a odbytištia pre svoje remeselnícke výrobky. Súčasná história túto teóriu zamietla, pretože Gréci v tom čase, v 8. stor., ešte nerealizovali deľbu práce. Kolonizácia mala teda agrárny (poľnohospodársky) charakter. Potvrdzujú to aj fakty:
- kolónie vznikali na úrodnej pôde;
- kolónie vznikali pri vodných tokoch;
- tam, kde boli dobré klimatické podmienky
Neskôr (7.-6.stor.pnl.), keď prebehla prvá deľba práce, dbali Gréci už aj o to, aby zakladali kolónie tam, kde boli surovinové zdroje. Význam kolónií bol aj v tom, že tam mestské štáty odpratávali nepohodlných ľudí - aristokrati demokratov, demokrati aristokratov, a navyše asociálne živly (zločincov, vrahov).
Kolonizácia mala dve vývinové etapy: začiatkom 8. stor. bola nesystematická - realizovala sa tak, že odvážni roľníci išli na vlastnú päsť za hranice; k nim sa pridali ďalší a tak vznikla kolónia. V priebehu ďalšieho obdobia (druhá polovica 8.+7.,6.st.pnl.) hovoríme o systematickej etape - grécka osada, neskôr mesto, ak mali prebytočných roľníkov, vyslali výskumníkov, aby zistili vhodné miesto. Na kolonizácii sa podielalo celé Grécko. Kolónie zakladali väčšie osady i väčšie mestá. Mestá, ktoré najviac zakladali kolónie:
- Maloázijské mestá - Milétos, Efezos, Mitiléne;
- Ostrovné Grécko - Délos, Euboia (najväčší ostrov v Egejskom mori), poloostrov Chalkidika;
- Pevninské Grécko - Atény, Korint, Megara, Sparta.
To mesto, ktoré zakladalo kolónie sa nazývalo metropola. Medzi metropolou a jej kolóniami bol vzájomný kontakt. Predovšetkým hospodársky: kolonisti vyrábali poľnohospodárske produkty a grécki remeselníci remeselné výrobky - prúdil čulý obchod. Kolonizácia mala nielen hospodársky, ale aj kultúrny význam: Gréci si preniesli svoje zvyky, kulty, ktoré aj naďalej udržiavali.
Smery kolonizácie:
- Západný: ITÁLIA, SICÍLIA;
- Severovýchodný: pobrežie HELESPONTU (Dardanely), PROPONTIDE (Marmarské more), PONT EUXEIU (Čierne more);
- Južný: STREDOZEMNÉ MORE, EGYPT, LÍBYA.
Najvýznamnejšie kolónie:
- západný smer
- KYMÉ (zakladateľ Euboia)
Jedna z prvých gréckych kolónií (založená v polovici 8 stor. pred n.l.). Boli tu výborné podmienky, kolónia sa rýchlo rozrastala a mala veľký hospodársky (pestovanie pšenice), obchodný (ležala pri pobreží), aj kultúrny význam (kultúrne stredisko Grékov v Itálii). Sama založila vlastné kolónie vo svojom okolí, napr. Neapolis (dnešný Neapol). - SYRAKÚZY (zakladateľ Korint)
Rovnako výborné podmienky, veľký hospodársky význam, zároveň zohrala táto kolónia dôležitú úlohu v púnskych vojnách. Pri založení tejto kolónie sa totiž Gréci dostali do konfliktu s Púnmi (Kartágijcami), ktorí tiež zakladali osady na západnom pobreží Sicílie. Dochádza k bojovým stretnutiam gréckych kolonistov s Púnmi. - ďalšími významnými kolóniami boli TARENT, SYBARIS, KROTÓN
Už v staroveku sa kolonizovaný juh Itálie nazýval Veľké Grécko. Zároveň začala aj kolonizácia zaalpskej Galie - významným kultúrnym centrom bola MASSÁLIA (dnešné Marseille).
- KYMÉ (zakladateľ Euboia)
- severovýchodný smer
- najvýznamnejšími kolóniami boli POTEIDAIA (zakladateľ Korint), ABYDOS, CHALKEDÓN, ISTROS
Hlavným cieľom tu bolo kolonizovať Čiernomorie, ale kolonizovali aj južné pobrežie Trácie. Pre Trákov to malo veľmi veľký význam: predovšetkým sa pozdvihla ich kultúrna úroveň, ale aj Gréci prebrali niečo od Trákov, napr. boha vína a veselosti DIONÝZA a umiestnili ho na Olymp.
Keď Gréci kolonizovali severné Čiernomorie (v 7. stor. pred n.l.), prišli do kontaktu so SKÝTMI. V tom čase mali Skýti už vyspelú ríšu, Skýtske kráľovstvo, ktorej panovník vyberal od svojich poddaných daň v pšenici. Čiernomorské grécke kolónie sprostredkúvali obchod medzi Skýtiou a pevninským Gréckom a vyberali od obchodníkov clo: bohatli z neho a hospodársky silneli -
- Skýti dodávali obilie (pšenicu), drevo, solené ryby, otrokov;
- Gréci vyvážali remeselnícke výrobky, látky, šperky, keramiku, sochy, poľnohosp. produkty (víno, olivový olej).
- južný smer
- kolónie v delte Nílu: NAUKRATIS, TANIS, DAFNÉ;
- kolónie západne od Egypta: KYRÉNÉ, APOLÓNIA, BARKA.
VÝZNAM KOLONIZÁCIE
- Kolonizácia urýchlila prvú deľbu práce (t.j. oddelenie remesiel od poľnohospodárstva) tým, že roľníci mali v kolóniách dostatok pôdy a nemali čas sa venovať remeslu. Dochádza k špecializácii v rámci remesiel.
- Hospodársky význam kolonizácie: Gréci sa kontaktovali s inými civilizáciami a prebrali od nich hospodárske podnety, čo spolu s prvou deľbou práce znamenalo, že prichádza k špecializácii nielen remesiel, ale aj poľnohospodárstva.
- Kultúrny význam kolonizácie: kontakty s inými civilizáciami znamenali aj odovzdávanie a preberanie umeleckých vplyvov (napr. Gréci začali ozdobovať keramiku aj scénickými výjavmi, t.j. postavami ľudí, čo je dôkazom vplyvu východných civilizácií).
- Kolonizácia začala éru zahraničného obchodu starých Grékov>:
- rozvoj moreplavby (výstavba obchodných lodí, pobrežné stavby - majáky, prekopávanie umelých kanálov);
- zavedenie jednotných mier a váh;
- zavedenie peňazí - znamenalo začiatok peňažného hospodárstva (Gréci začali raziť mince koncom 7. stor. pred n.l.). Gréci prebrali mince od Lýdov, ktorí žili v Stredomorí, v Malej Ázii, a v 7. stor. pred n.l. začali raziť mince zo zliatiny zlata a striebra. Táto zliatina sa nazývala elektron. Gréci razili mince spočiatku z tohto elektronu, ale neskôr prešli na striebro. Tieto mince boli nemé, to znamená, že nemali nápis, iba obraz a hodnotu.
- Kolonizácia vytvorila predpoklady pre vznik starovekých miest, na prelome 8. a 7. stor. pred n.l. Hlavným predpokladom vzniku starovekých miest bola prvá deľba práce. Starogrécke mestá vznikli tak, že sa remeselníci začali usádzať okolo akropol (pôvodne sídla rodových náčelníkov a bazileov, kultové stavby), pre veľký pohyb obyvateľstva a neskôr sa tu usadili aj kupci, ktorí remeselnícke výrobky vyvážali. Tak vznikli grécke mestá, ktoré boli zároveň aj mestskými štátmi a volali sa polis - mestský štát. Prvé polis vznikli v maloázijskom Grécku, a potom až na ostrovnom a napokon balkánskom Grécku. Maloázijské mestá v 7. stor. pred n.l. dobili Lýdi, ale ako vyspelý národ ich nezničili, vyberali od nich mierne dane. R. 546 pred n.l. bolo pobrežie Malej Ázie dobyté Peržanmi, ani oni síce mestá nezničili, ale zaťažili ich obrovskými daňami, nútili ich slúžiť v armáde (v prvých líniách), a využívali grécke lode na svoju dobyvačnú politiku.
- Kolonizácia urýchlila rozpad rodovej a nástup triednej (otrokárskej) spoločnosti. A to tým, že rozbila rody: niektorí členovia sa presídlili do kolónií, obchodníci a remeselníci začali bohatnúť vplyvom kolonizácie a narastá skupina aristokracie a zároveň potreba otrokov.
GRÉCKE MESTSKÉ ŠTÁTY - POLIS
Najväčší význam mali tie mestá, ktoré vznikli na území Balkánskeho (pevninského) Grécka. Postupne sa mestá diferencovali, čo do sily - niektoré boli silnejšie, iné slabšie. Záviselo to od niekoľkých hľadísk:
- geografická poloha: úrodná pôda, vlaha (dôležité strategické hľadisko);
- hospodárske zameranie obyvateľstva: agrárny štát alebo agrárno-remeselný;
- druhoradne ovplyvňovali silu miest vojny, medzi množstvom mestských štátov prebiehali neustále vojny.
Pre grécke polis bola charakteristická autonómia: boli samostatné hospodársky, politicky i kultúrne. Nikdy nemuseli za svoju samostatnosť bojovať, boli nezáviské od svojho vzniku. Autonómia mala aj negatívne dôsledky: vyvolávala izoláciu gréckych polis. A izolácia prináša so sebou zaostávanie, týkalo sa to predovšetkým horských (západných) polis.
Napriek autonómii a izolovanosti mali grécke polis možnosti vzájomne sa stretávať a odovzdávať si svoje poznatky kultúrne i hospodárske:
- AMFIKTIONIE (chrámové, náboženské spolky)
Založili ich tie polis, ktoré mali rovnaký kult, uctievali spoločného boha. V archaickom období boli štyri chrámové náboženské spolky. Ich členovia:- uctievali ten istý kult a na jeho počesť založili amfiktioniu;
- spoločne postavili chrám (zložili sa finančne);
- na počesť boha sa konali náboženské hry;
- museli sa starať o údržbu chrámu a spoločne kontrolovali stav chrámového pokladu.
Významné amfiktiónie mali centrá v mestách:
- OLYMPIA
- DELFY
- ostrov DÉLOS
- ostrov ISTMOS
Najhonosnejšie náboženské hry bývali v Delfách, volali sa Pýthijské hry. V Olympii sa schádzali Gréci z celého Grécka na celogréckych náboženských hrách na počesť boha Dia - Olympijské hry:
- sú považované za najstaršie náboženské hry, historici sú presvedčení, že sa konali už na konci homérskeho Grécka;
- na voskovej tabuľke sa našiel nápis (z roku 776 pred n.l.) s menami víťazov, ale to nie sú prvé olympijské hry, iba po prvý raz boli zapísané mená víťazov; našli sa aj ďalšie, staršie starogrécke pramene;
- hry sa konali každoročne a trvali týždeň - sedem dní;
- postupne sa vyvíjali, najprv sa konali iba bežecké súťaže, neskôr preteky v skokoch, hodoch oštepom, diskom, plávaní, jazde na koňoch; zároveň sa konali umelecké súťaže spevákov, recitátorov, tanečníkov;
- v čase hier bol vyhlásený svätý mier; prísne bol potrestaný ten štát, ktorý neprerušil vojnu;
- v Olympii bola zostavená komisia, ktorá dozerala na regulérnosť hier, kontrolovala výsledky pretekov a vyhlasovala víťazov: víťazi dostávali za prvé miesto vavrínový veniec; bohaté polis svojich olympijských víťazov odmeňovali aj inak, napr. Atény im poskytovali do smrti zadarmo obedy s úradníkmi a za života im stavali sochy;
- na olympijských hrách sa mohli zúčastniť iba dve národnosti: Gréci a Macedónci; až keď sa Grécko stalo súčasťou Ríma, tak aj Rimania;
- hry trvali do 4. stor.n.l., zrušil ich cisár Theodosius
(konali sa 12 storočí: od 8. stor. pred n.l. do 4. stor. n.l.).
- VEŠTIARNE
- DELFY (Apollónova)
- CLARA (Apollónova)
- DÓDÓNA (Diova)
- Vyveštiť si mohol dať iba slobodný muž.
- Žiadateľ prišiel do chrámu a pri vchode sa musel očistiť a odovzdať chrámu dar.
- Odovzdal svoje otázky kňazom, tí ich zapísali do tabuliek (napr. ako dopadne obchodná cesta, zdravie, vojna, ďaleká budúcnosť).
- Žiadateľ musel čakať, pretože Pýtia neveštila denne, iba v určitých intervaloch; niekedy čakal až dva-tri týždne - tak sa tam stretávali ľudia z celého Grécka.
- Pýtia sa dostala do tranzu (je predpoklad, že sa omamovala rastlinnými výparmi) a v tranze vykrikovala nesúvislé slová, ktoré kňazi zapísali na voskové tabuľky.
- Kňazi zostavili zo slov veštby vo veršoch. Zveršovanú veštbu odovzdali na voskovej tabuľke.
- Veštby boli dvojzmyselné, každý si ich vysvetlil po svojom a veľa z nich sa splnilo;
- Je niekoľko možných vysvetlení pre správne veštby:
- náhoda
- Pýtia mala veštecké schopnosti
- kňazi mali veľký prehľad v medzinárodnej politike, poznali hospodárske záležitosti štátov a vedeli vydedukovať, ako napr. dopadne vojna; mali aj astrológov, ktorí vedeli predpovedať počasie.
