STAROVEKÝ EGYPT

STARÁ RÍŠA

2635 - 2135 pred n.l.

3. - 6. dynastia

3. dynastia: NEBKA, DŽOSER, SECHEMCHET, HUNI
4. dynastia: SNOFRU, CHUFU, RADŽEDEF, RACHEF, MENKAURE, ŠEPSESKAF
5. dynastia: USERKAF, SAHURE, NEFERIRKARE, RANEFEREF, ŠEPSESKARE, NEVOSERRE, MENKAUHOR, DŽEDKARE, VENIS
6. dynastia: TETI, PEPI I., PEPI II.

Vláda 3. dynastie

Prvá pyramída

3. dynastiou začína prvá veľká epocha hospodárskeho a kultúrneho rozmachu Egypta. Viditeľným medzníkom na prelome dynastií a epoch je 1. monumentálna stavba v Egypte, stupňovitá pyramída pri Sakkare (6-stupňová, 60m, základ: mastaba), ktorú dal vybudovať aj s početnými stavbami, ktoré ju obklopovali, Džoser. Staviteľ tejto 1. pyramídy IMHOTEP bol neskôr zbožtený. Posledný panovník Huni bol staviteľom prvej "skutočnej" - ihlanovitej pyramídy na juh od Memfidy v MEDÚME.

Zahraničná politika

1. na východe: zatlačenie kočovných kmeňov a prístup k zdrojom medenej rudy na Sínaji.
2. na juhu: snaha ovládnuť cenné syenitové lomy v Núbii.

Vláda 4. dynastie

Zakladateľ 4. dynastie Snofru upevnil moc Egypta nad dôležitými zdrojmi surovín na Sínaji a v Núbii. Dokončil Huniho pyramídu v Medúme a vybudoval dve vlastné - Lomenú a Ružovú pyramídu v DAHŠÚRE, južne od Sakkary. Nádherná socha princa Rahotepa a jeho manželky Nofrety, jeden z najvzácnejších pokladov Egyptského múzea v Káhire, pochádza z pohrebišťa v Medúme a je dôkazom veľkého rozmachu výtvarného umenia.

Snofrurov syn Chufu (gr. Cheops) založil kráľovské pohrebište v GÍZE, severne od Sakkary. Jeho Veľká pyramída je najväčšou egyptskou pyramídou, má prísny geometrický tvar ihlanu a obklopujú ju mastaby príbuzných a najvyšších štátnych úradníkov - hierarchicky usporiadaných: čo je dôkazom prísneho rozvrstvenia vládnucej triedy.

Po jeho smrti sa faraónova moc oslabila, prišlo k sporu o následníctvo, ktoré sa nikdy nevyriešilo. Po krátkom panovaní Chufuovho syna Radžedefa prešla vláda do rúk jeho druhého syna Rachefa (gr. Chefren), ktorý vybudoval obrovský pyramídový komplex (jeho pyramída je iba o niečo menšia ako Chufuova), do ktorého patrí aj najväčšia socha staroveku, Veľká sfinga s levím telom a Rachefovou hlavou. Mala symbolicky strážiť vstup do nekropole, bránu podsvetia, ktorá sa tu podľa vtedajších predstáv začínala. Ďalší z Chufuových synov, Hardžedef, sa nepreslávil ako vládca, ale ako mudrc a autor zbierky múdrych rád do života, literárneho žánru, ktorý za Starej ríše dosiahol svojho vrcholu. Doba posledného z Chufuových synov, ako vypovedá najmenšia pyramída v Gíze, je dokladom oslabenej moci panovníka a vyčerpaných hospodárskych zdrojov zeme. Už vláda Menkaurea (gr. Mykerinos) je poznamenaná sociálno-ekonomickou krízou Egypta, ktorá sa rozvinula počas vlády 5., a predovšetkým 6. dynastie.

Budovanie pyramíd

Pyramídové komplexy sú kráľovské hrobky Starej až Strednej ríše budované na západnom brehu Nílu, na okraji púšte, kde sa začínala ríša mŕtvych. Pôvod treba hľadať v predstavách pravekých obyvateľov nílskeho údolia, podľa ktorých najlepšou ochranou telesných zostatkov mŕtveho pred dravou zverou zaisťovala hromada kamenia navŕšená nad hrobom. Najstaršie pyramídy (stupňovité) pochádzajú zo začiatku 3. dynastie, na konci 3. dynastie sa však presadil tvar jednoduchého hladkého ihlanu. Vyvrcholením tohoto vývoja je skupina pyramíd v Gíze 4. dynastie - najvyššia z nich postavená pre Chufua je 146,6m vysoká.

Vo 4. dynastii sa v hlavných rysoch už aj ustálil súbor stavieb priliehajúcich k pyramíde = pyramídový komplex:

1. Jeho vstupná časť je údolný chrám s prístavišťom (tu sa konali pohrebné obrady a mumifikácia).
2. Mohutná rampa s chodbou (=vzostupná cesta) spojovala údolný chrám so
3. záduším (=pyramídový chrám). Pyramídový chrám priliehal tesne k východnej strane pyramídy (tu pestovali po skončení pohrebu zádušný kult panovníka kňazi tak dlho ako im to hospodárske a politické okolnosti dovolovali).

Mumifikované telo bolo uložené do sarkofágu v pohrebnej komore vybudovanej pod pyramídou alebo v hmote pyramídy. K nemu bola pripojená pohrebná výbava. V chodbe do sarkofágovej komory boli spustené obrovské kamene, aby nič nerušilo pokoj mŕtveho faraóna. Ale ani to nezabránilo neskoršiemu vykrádaniu kráľovských hrobov.

Chufuovu pyramídu stavalo okolo 30 000 ľudí, z toho 5 000 boli kvalifikovaní robotníci - remeselníci, ktorí na stavbe pracovali stále a boli v jej blízskosti ubytovaní. Podstatná časť pracovala sezónne, asi štyri mesiace v roku, keď bola poľnohospodárska pôda zatopená záplavami Nílu. Pracovali v lomoch, pri preprave materiálu aj na stavbe samej. Používali jednoduché kamenné, drevené aj medené nástroje spolu s ťažným dobytkom. S pomocou umelo navŕšených rámp sa kamenné bloky postupne dovliekali do väčšej výšky.

Vláda 5. dynastie

Podľa legendy zachovanej na papyruse Westcar sa prví panovníci 5. dynastie zrodili zo spojenia slnečného boha Rea s pozemskou ženou. Userkaf si zvolil za miesto stavby svojho pyramídového komplexu Sakkaru a súčasne s ňou začal budovať severne od Sakkary v ABUSÍRE chrám, ktorý napodoboval svätyňu slnečného boha Rea z dnešnej Heliopole.

SLNEČNÉ CHRÁMY dalo postaviť po Userkafovi ešte päť nasledujúcich panovníkov 5. dynastie. Ich dominantou bol obrovský kamenný obelisk, na ktorého vrchole, pyramidiu, sa za ranného rozblesku rodil slnečný boh. Už dlho predstavujú slnečné chrámy jednu z veľkých záhad egyptskej archeológie: je ich známych šesť, ale nájdené boli iba dva.

Nová dynastia si založila aj nové pohrebište s pyramídovými komplexmi v Abusíre. Z doby Džedkareovej pochádza najstarší z dosiaľ známych papyrusov tzv. Abusírskeho archívu. ABUSÍRSKE PAPYRUSY sú zatiaľ najstaršie písomné pamiatky svojho druhu. Majú hospodárskosprávny charakter, obsahujú údaje o pomeroch na konci 5. a na začiatku 6. dynastie, o náboženskom význame a hospodárskej prevádzke pyramídových komplexov, o ich vzťahoch ku kráľovskej rezidencii a slnečným chrámom. Papyrusy sú písané archaickým hieratickým písmom, najstaršou formou egyptského kurzívneho písma.

Pyramída posledného panovníka 5. dynastie Venisa (už v Sakkare) neudivuje veľkosťou, ale je prvá, ktorá má steny popísané hieroglyfickými nápismy, tzv. TEXTY PYRAMÍD, najstarší egyptský súbor náboženských textov, ktorých ústredným námetom je panovníkov posmrtný život - predstavy:

• slnečné - o vzostupe mŕtveho panovníka na nebesia;
• hviezdne - o panovníkovom odchode medzi nikdy nezapadajúce hviezdy;
• usirovské - o panovníkovom splynutí s bohom Usirom, vládcom mŕtvych.

Texty pyramíd boli objavené iba v niektorých pyramídach od konca 5. do 8. dynastie.

Z tohto obdobia sa zapísali do dejín aj traja významní vezíri: Ptahšepses si postavil obrovskú mastabu v Abusíre; vezír Ti si postavil mastabu v Sakkare, ktorá je bohatá na reliéfnu výzdobu - najkrásnejšie, čo poznáme z obdobia 5. dynastie; a Ptahhotep, vezír z doby Džedkarea, je autorom slávneho literárneho diela, múdrych rád do života.

Ku koncu 5. dynastie bola ústredná kráľovská moc natoľko oslabená a naopak moc rodovej šľachty v provinciách tak silná, že musel byť vytvorený nový úrad "správca Horného Egypta", ktorý mal viesť k obnoveniu panovníkovej autority v južnej časti krajiny.

Vláda 6. dynastie

Panovníci 6. dynastie boli už trvalo závislí na hornoegyptských nomarchoch. Spoločnosť zmietanú rozpormi oslabovala aj hospodárska kríza, k čomu prispel aj naprostý rozklad štátnej správy. Zavodňovacie práce a s nimi aj poľnohospodárska výroba upadali a v krajine začínal hlad. Navyše v polovici 3. tisícročia sa skončil tzv. neolitický subpluviál a teda aj väčšia rozvodnenosť Nílu.

Vnútrozemská kríza mala vplyv aj na zahraničnopolitické a vojenské postavenie Egypta - Egypt stratil Núbiu a tým cenný zdroj surovín (zlata, slonoviny, vzácnych driev, zvieracích koží) a lacné pracovné sily. Zvlášť cenení boli núbijskí vojaci, ktorí pomáhali na opačnej strane - severovýchodnej hranici Egypta odrážať nájazdy ázijských kočovníkov.

Pohrebisko 6. dynastie bolo v Sakkare, je skromnejšie než pyramídy za 4. dynastie. Najlepšie je preskúmaný pyramídový komplex Pepiho II. Egyptský názov pyramídy Pepiho I. "Men-nefer-Pepi" - "Trvalá je krása Pepiho", dal názov novému sídelnému mestu Mennoferu (Memfide).

Sociálno-ekonomické pomery za Starej ríše

Postavenie faraóna

Egyptský panovník - faraón (z eg. "per oa" - "veľký dom", označenie panovníkovho oficiálneho sídla):

• bol neobmedzený pán celej krajiny: prírodného bohatstva i obyvateľov;
• bol jediným žijúcim bohom na zemi, sprostredníkom medzi obyčajnými ľuďmi a ostatnými bohmi (na nebi, zemi a v podzemí);
• patrila mu poľnohospodárska pôda i vody Nílu
• neobmedzene rozhodoval o osudoch ľudí, kedy a kde budú pracovať: na poliach, pri hĺbení zavodňovacích alebo odvodňovacích kanálov alebo pri stavbe pyramídy;
• mal právo komukoľvek darovať časť svojho majetku, obdaroval predovšetkým členov svojej rodiny alebo chrámy.

Niekedy obdaroval panovník aj súkromnú osobu, ale darovanie bolo len dočasné a viazané len na jednu právnu osobu. Poľnohospodársku pôdu bolo možné získať iba darom alebo dedičstvom, v prípade, ak bolo v darovacom dekréte uvedené, že aj potomkovia - dediči majú na pôdu nárok. Predaj pôdy medzi súkromnými osobami nie je doložený prameňmi.

Egyptská spoločnosť 3.dynastie

• faraón
• členovia jeho rodiny
• rodová šľachta
• kňazi
• pisári
• roľníci (najpočetnejší)

Obraz spoločnosti nezostával nezmenený. Základnými znakmi vzostupujúcej Starej ríše sú:

1. spoločenská deľba práce;
2. rozširovanie poľnohospodárskej výroby zakladaním nových osád a zdokonaľovaním závlahového hospodárstva;
3. osvojovanie si nových postupov pri výrobe kovov a opracovaní kameňa;
4. zdokonaľovanie pracovných nástrojov;
5. rozvoj remesiel, dopravy, obchodu (vnútorného aj zahraničného);
6. rozvoj písomníctva.

Poľnohospodárska pôda v celom Egypte formálne zostáva v rukách panovníka, v skutočnosti prechádza do vlastníctva chrámov, vysokých úradníkov a rodovej šľachty. Zdokonalovanie riadenia krajiny, štátnej správy mení pôvodné usporiadanie spoločnosti a výsadné postavenie panovníka podlamuje. Príjmy plynúce do panovníkovej pokladne sú stále menšie, pôdy ubúda, byrokratický aparát mohutnie, bohatstvo a moc miestnej šľachty na vidieku rastú. Nemôžu tomu zabrániť ani opakujúce sa pokusy panovníka reformovať riadenie hospodárskeho či náboženského života.

Panovník sa musel postarať o pokračovanie svojho života po smrti, t.j. vybudovať si hrob a založiť a udržovať zádušný kult nielen pre seba, ale aj pre okruh svojej rodiny a svojich úradníkov. To vyčerpávalo hospodárske zdroje krajiny.