ČESKÝ ŠTÁT
v 10. - 12. storočí
Vytváranie českého štátu
V 9. storočí existovalo v Čechách ešte kmeňové rozdelenie. K najznámejším kmeňom patrili:
- kmeň Čechov v Pražskej kotline,
- na severe Čiech Lemuzi a Pšovania,
- vo východných Čechách Charváti,
- v južných Čechách Doudlebovia.
Začiatkom 9. storočia, po porážke Avarov, sa Karol Veľký začína orientovať aj do Podunajska a r. 805 napadli jeho vojská Čechy. Veľa nedosiahol, ale české kniežatá sa snažili zabrániť ďalším vpádom tým, že r. 845 sa 14 českých kniežat dostavilo k Ľudovítovi Nemcovi a dali sa pokrstiť. Nezabránili tým ale ďalším útokom franských vojsk do Čiech. V tomto období sa už začína vzmáhať Veľká Morava a v 70tych rokoch poskytol Svätopluk českým kniežatám podporu v bojoch s Franskou ríšou. Toto spojenectvo sa však postupne zmenilo v závislosť a v r. 882-884 Svätopluk obsadil Čechy. Počas tohto obdobia sa do popredia dostávajú Přemyslovci, ktorí vládli kmeňu Čechov. Přemyslovec BOŘIVOJ prešiel dobrovoľne na Svätoplukovu stranu a okolo r. 884 sa nechal aj so svojou ženou Ludmilou (dcéra srbského kniežaťa) od Metoda pokrstiť. Bořivoj sa stal akýmsi správcom Čiech pre Svätopluka a on preniesol sídlo Přemyslovcov do Prahy:
- strategický význam (križovatka ciest),
- politický vyznam (rozchod so starými kmeňovými tradíciami).
Odpor českých kniežat proti Svätoplukovej nadvláde sa prejavil čoskoro po Svätoplukovej smrti r. 894. Kniežatá, vedené SPYTIHNEVOM, synom a nástupcom Bořivoja, a VITISLAVOM, východočeským kniežaťom, 895 zložili vazalský sľub kráľovi Arnulfovi a zrušili zväzky s Veľkou Moravou. Až do r. 900 bojovali proti Veľkej Morave o uchovanie svojej nezávislosti, čo sa im aj podarilo.
Do konca 9. storočia sa Čechy postupne dostali pod zvrchovanosť dvoch rodov:
- přemyslovského, ovládajúceho stredné a severné Čechy a
- východočeského, o ktorom sa veľa nevie, ale pravdepodobne to boli SLAVNÍKOVCI.
Na prelome 9/10. storočia došlo k vážnym zmenám v Strednej Európe: rozpadla sa Veľkomoravská ríša a východná časť strednej Európy bola ohrozovaná nájazdmi maďarských kmeňov. Východofranská ríša bola na pokraji úpadku a nič nebránilo vytváraniu českého štátu postupným zjednocovaním kmeňov.
V tomto období stál na čele boja proti Maďarom Spytihnevov brat VRATISLAV (asi 915-921). Po jeho smrti sa vlády v českom kniežactve ujíma jeho žena DRAHOMÍRA za svojich dvoch malých synov Václava a Boleslava. Spory s Ľudmilou vyriešila tým, že ju dala 921 zavraždiť, ale časť veľmožov odstránila aj ju a dosadili na kniežací stolec VÁCLAVA (922-935). Václav asi uzavrel s Maďarmi prímerie, lebo musel predovšetkým bojovať s vlastnou šľachtou, od r. 929 už vystupuje ako jediný vládca v Čechách, takže asi ostatná šľachta musela uznať zvrchovanosť přemyslovskej dynastie. V r. 929 ale vpadol do Čiech nemecký kráľ Henrich I. Vtáčnik a prinútil Váslava, aby mu odvádzal poplatky, čo Václav aj plnil. Podriadenie ríši vyvolávalo nesúhlas českej šľachty, ktorá sa vzbúrila a Václav bol vlastným bratom Boleslavom r. 935 zavraždený (neskôr bol vyhlásený za svätého). Jeho smrťou sa končí proces vytvárania českého štátu.
Čechy za čias kniežat Boleslava I. a Břetislava I.
Hneď po nástupe k moci odmietol BOLESLAV (935-972) platiť tribút,
čím si privolal dlhotrvajúcu vojnu s Henrichovým synom Otom I. (936-973),
ktorá sa pretiahla až do r. 950. Vtedy Oto Boleslava porazil a prinútil
ho uznať zvrchovanosť Nemecka. V bitke pri Lechu 955 podporil Boleslav Ota,
Maďari boli porazení a prestali ich nájazdy. Boleslav mohol viesť expanzívnu
politiku:
- obsadil Sliezko a Malopolsko s Krakovom,
- pripojil si Moravu s Považím.
V tomto období sa vytvára aj Poľský štát a Boleslav I. s poľským
kniežaťom MEŠKOM I. uzavreli okolo r. 963/964 dohodu o spojenectve,
čo spečatili aj svadbou Boleslavovej dcéry Doubravky s Meškom. Mešek sa
nechal pokrstiť a obaja si podali k pápežovi žiadosť o zriadenie biskupstiev
v Prahe a v Hnezdne.
Už Boleslav začal vytvárať hradskú organizáciu krajiny, dával budovať
malé, silne opevnené hrady, ktoré sa stávali strediskami hradskej správy,
začal raziť mince, a snažil sa posilniť cirkevnú organizáciu:
- založil prvý kláštor v Čechách - benediktínsky v Prahe,
- zaslúžil sa o založenie pražského biskupstva, aj keď sa toho už nedožil,
bolo založené okolo r. 973.
Po ňom nastupuje jeho syn BOLESLAV II. (972-999), ktorý spočiatku udržoval spojenectvo s Poľskom, ale čoskoro sa dostávajú do konfliktu. Spor vyvrcholil vojnou, v ktorej Mešek I. dobyl r. 990 Sliezko.
Koncom 10. stor. sa vyhrotil aj pomer medzi Přemyslovcami a Slavníkovcami, ktorí ovládali východné Čechy. Aj keď už od Václavových čias Slavníkovci uznávali teoretickú nadriadenosť českých kniežat, v skutočnosti si zachovávali značnú samostatnosť a bránili tak úplnému zjednoteniu českého štátu. V r. 982 sa Vojtech, syn kniežaťa Slavníka, stáva pražským biskupom. Bol stúpenec clunyjského reformačného hnutia a čoskoro sa dostáva do ostrých sporov s Boleslavom II., ktorý končí jeho odchodom do Ríma r. 990. Přemyslovci musia ustúpiť a 992 sa Vojtech vracia, o dva roky však zase odchádza. V rok 995 využil Boleslav II. to, že hlava rodu Slavníkovcov Soběbor odišiel aj s družinou na dáku vojenskú výpravu a nechal povraždiť všetkých mužských členov rodu. Potom obsadil slavníkovské panstvo. Vojtech bol zavraždený 997 na misii v Prusku.
Po smrti Boleslava II. sa přemyslovský štát ocitá v nepriaznivej situácii - je tu silnejúci poľský štát na čele s Boleslavom Chrabrým a uhorský štát Štefana. A obaja majú dobré styky s Otom III. Už r. 999 Boleslav Chrabrý obsadil Malopolsko a kríza českého štátu vyvrcholila r. 1002 vyhnaním BOLESLAVA III. a poľskou okupáciou Čiech.
Po smrti Ota III. nastupuje nový cisár Henrich II. a tomu sa nepáčil silnejúci poľský štát, preto podporí oslabené Čechy a r. 1004 vyháňa Poliakov z Čiech. Na kniežací stolec dosadil brata Boleslava III., JAROMÍRA. Jaromír potvrdil nadriadenosť cisára a podporoval ho v bojoch proti Polsku. V r. 1012 bol však zvrhnutý svojím bratom Oldřichom. OLDŘICH upevnil svoju moc v Čechách a okolo r. 1019 dobil od Poliakov MORAVU, ktorú dal spravovať synovi Břetislavovi. Čechy sa tak stali susedmi uhorského štátu, ktorý tiež vytlačil Poliakov zo Slovenska. Keď sa Břetislav r. 1031 pokúsil získať Nitransko, vyslal cisár Konrád II. do Čiech výpravu a 1033 poslal Oldřicha do vyhnanstva. Břetislav pokračoval v odpore a tak cisár rozdelil r. 1034 vládu v Čechách medzi Oldřicha a Jaromíra. Oldřich dal po svojom návrate Jaromíra oslepiť a Břetislava vyhnal z krajiny. Čoskoro však Oldřich r. 1034 zomiera a tak na kniežací stolec nastúpil znova Jaromír. Ten bol však slepý a nemohol vládnuť, preto začiatkom r. 1035 prenecháva vládu svojmu synovcovi Břetislavovi.
BŘETISLAV I. (1035-1055) čoskoro stabilizoval panovnícku moc v Čechách a r. 1039 využil vnútornú krízu poľského štátu - obsadil Sliezko a pokračoval až do Hnezdna. Odtiaľ preniesol pozostatky sv. Vojtecha do Čiech, čo sa stalo jedným z argumentov v jednaniach s pápežom o povýšení pražského biskupstva na arcibiskupstvo. To sa stretlo s odporom u kráľa Henricha III., pre ktorého bolo neprijateľné narastanie moci českého štátu a porušenie rovnováhy síl v strednej Európe. Arcibiskupstvo v Prahe by toto postavenie iba zdôraznilo. R. 1041 podnikol výpravu do Čiech a prinútil Břetislava kapitulovať. Ponechal mu však územia v Poľsku, iba ho prinútil, aby prijal Čechy v léno = uznal závislosť českého štátu na nemeckej ríši. Silný český štát bol aj výhodným spojencom proti Uhorsku.
Sliezko sa Břetislavovi napokon nepodarilo uhájiť, 1050 dobil Sliezko knieža Kazimír a 1054 bol uzavretý kompromis - Kazimír obsadil celé Sliezko, ale uznal Břetislavov nárok na túto krajinu a zaviazal sa odvádzať českému kniežaťu pravidelný ročný poplatok.
Břetislav sa chystal proti Uhorsku, ale k výprave nedošlo, lebo r. 1055 zomiera. Zanechal päť synov a aby nedošlo k sporom o moc, zaviedol pred smrťou tzv. starešinský zákon, podľa ktorého má nastúpiť na kniežací stolec vždy najstarší člen dynastie a vymedzil údely pre ostatných na Morave.
Štruktúra přemyslovského štátu
Ako každý stredoveký panovník, bol český knieža nielen hlavou štátu, ale aj jeho stelesnením. Štát a panovník splývali v jedno. Kniežacia moc však nebola absolútna, obmedzovala ju závislosť od celej vládnucej vrstvy.
Nástupníctvo sa od dôb Břetislava I. (1055) riešilo starešinským zákonom, ale iba do konca 11. storočia. Potom prevládla voľba kniežaťa šľachtou.
V princípe bola krajina považovaná za dedičné vlastníctvo přemysl. rodu a teoreticky by ju bolo možné rozdeliť medzi príslušníkov rodu. V praxi k tomuto deleniu nikdy nedošlo, uplatinil sa iba systém údelov = vládnuci knieža udeľoval niektorým zo svojich príbuzných časti krajiny na určitú - obmedzenú dobu (na Morave sa po r. 1055 ustálili údely ako trvalá inštitúcia, ale ani tu neviedli k rozdeleniu krajiny). Pražské kniežatá si zachovali nad údelmi kontrolu a nedopustili, aby sa stali dedičnými; preto v Čechách nedošlo k feudálnemu rozdrobeniu, ako v iných krajinách.
Dvorskí úradníci:
- do konca 11. stor. najvýzn. comes palatinus - zástupca kniežaťa
vo všetkých, hlavne vojenských záležitostiach;
- úrad najvyššieho komorníka - vrchný dohľad nad kniežacou správou;
- úrad dvorského sudcu - predsedal súdu na panovníkovom dvore, kam
patrili všetci slobodní v krajine;
- od konca 12. stor. úrad podkomorníka - panovníkove financie.
Územná správa štátu: hradská organizácia sa opierala o správne (kastelánske) hrady, na ktorých sídlili hradný správca (comes) so svojou vojenskou družinou. Iba od konca 12. stor. boli hradské úrady v niektorých prípadoch dedičné.
KOLOKVIE - boli poradné zhromaždenia významných predstaviteľov vládnucej vrstvy. Knieža ich zvolával pri významných rozhodnutiach. Jednanie sa obmedzovalo na vyjadrenie súhlasu alebo nesúhlasu s kniežacím rozhodnutím; dokazuje aj závislosť kniežaťa od šľachty.
Posledné storočie českého kniežactva
Z Břetislavových synov vládli dvaja, a to v období boja o investitúru medzi cisármi a pápežmi. SPYTIHNEV II. (1055-1061) sa postavil na stranu pápeža, za čo dostal aj biskupskú mitru (čiapku). Jeho brat VRATISLAV II. (1061-1092) stál však na strane Henricha IV. v boji proti pápežovi Gregorovi VII. R. 1075 mu pomohol potlačiť vzburu proti Sasku, za čo dostal načas Východnú marku, musel ju však vrátiť Babenbergom. R. 1085 bol Vratislav v Mohuči korunovaný českým a poľským kráľom. Titul poľského kráľa mal iba formálny význam a vyjadroval české nároky na Sliezsko. Kráľovský titul bol prepožičaný iba Vratislavovi, neplatil pre jeho potomkov.
Už za života Vratislava sa začali vnútorné boje o moc. On mal konflikt s bratom Jaromírom, pražským biskupom. Aby oslabil jeho moc, zriadil 1063 olomoucké biskupstvo. Spor sa utíšil 1090 Jaromírovou smrťou, ale spory Přemyslovcov pokračovali po Vratislavovej smrti r. 1092 bojom o kniežací stolec, z jeho synov vládli štyria: Břetislav II., Bořivoj II., Vladislav I., Soběslav I.
Až keď r. 1125 nastupuje jeho najmladší syn SOBĚSLAV sa spory utíšili. Soběslav nastúpil na kniežací stolec proti vôli cisára Lothara, ktorý podniká do Čiech výpravu. R. 1126 porazil Soběslav cisárske vojsko pri hrade Chlumci. Nechcel však vyhrotiť konflikt do krajnosti a tak dobrovoľne prijal Čechy v léno, čím si zaistil podporu cisára. R. 1130 potrestal sprisahanie velmožov a stabilizoval kniežaciu vládu.
Po jeho smrti si šľachta 1140 zvolila za knieža jeho synovca VLADISLAVA II. (syn Vladislava I.), začo očakávala vďačnosť. Vladislav sa však po nástupe vzoprel šľachte a musel sa brániť na Pražskom hrade r. 1142 pred obliehaním. Zachránila ho vojenská pomoc cisára Konráda III. Vladislav sa odmenil jeho synovi Fridrichovi I. Barbarossovi a podporoval jeho výpravy. R. 1158 sa zúčastnil výpravy proti Milánu, za čo získal pre seba aj nástupcov kráľovskú korunu (tí ju potom stratili), zúčastnil sa aj výpravy proti Uhorsku 1163. V r. 1172 dobrovoľne abdikoval v prospech syna Bedřicha. Po jeho odstúpení došlo k bojom o trón, do ktorých sa zamiešal aj Fridrich I. Cisár dosadzoval a zosadzoval kandidátov, ale situáciu nedokázal ani on stabilizovať. Krajinu opäť zjednotil KONRAD OTO r. 1189 (-1191). Vyhlásil zákonník, tzv. Konradovu statutu, ktorým zaručoval šľachte jej majetok a obmedzoval kniežacie nároky naň. Tým si získal šľachtu a hoci po jeho smrti dynastická otázka ešte nebola uspokojivo vyriešená, politická situácia českého štátu sa začala stabilizovať.
