STAROVEKÝ EGYPT

PRVÉ PRECHODNÉ OBDOBIE

2134 - 2061 pred n.l.

7. - 11. dynastia (1. časť)

Rozpad Starej ríše

Vláda 7. dynastie trvala iba 70 dní, bola to doba bezvládia, doba samozvaných vládcov a ich pokusov zmocniť sa egyptského trónu. Podobne aj panovanie členov 8. dynastie trvalo krátko - asi 20 rokov - a chaos v krajine sa nezmenšil.

Rozvrat štátnej moci viedol nakoniec k úplnému zániku vnútornej aj vonkajšej bezpečnosti krajiny - hlad, drancovanie pohrebísk a kráľovských pyramíd, nájazdy cudzích kmeňov do Egypta a obsadzovanie úrodnej pôdy východnej Delty ázijskými kočovníkmi.

Herakleopolské kráľovstvo

Počas vlády 9. a 10. dynastie sa znova vystriedalo niekoľko panovníkov, ale krajinu sa ani jednému nepodarilo zjednotiť. Ich sídelným mestom bol NENNISUT (gr. Herakleopolis). Zakladateľ 9. dynastie Achtoj ovládol iba oblasť stredného Egypta, jeho nástupci si pripojili Deltu, do Horného Egypta sa im však svoju moc rozšíriť nepodarilo. Na odpor sa im postavili vládcovia Théb (egypt. VESET), kde vládla 11. dynastia a sami zahájili boj za znovuzjednotenie krajiny. Úspešne ho dokončil MENTUHOTEP II., ktorý napokon dobil aj herakleopolské kráľovstvo.

STREDNÁ RÍŠA

2061 - 1785 pred n.l.

11. a 12. dynastia

11. dynastia (2.časť) 2061-1991 pred n.l.:
MENTUHOTEP II., MENTUHOTEP III. MENTUHOTEP IV.
12. dynastia 1991-1785 pred n.l.:
AMENEMHET I., SENVOSRET I., AMENEMHET II., SENVOSRET II., SENVOSRET III., AMENEMHET III., AMENEMHET IV., SOBEKNOFRU

Založenie Strednej ríše

Novým zjednotiteľom Egypta bol okolo r. 2040 pred n.l. Mentuhotep II., ktorý zaistil hranice krajiny, obnovil obchodné spojenie s Byblom, odkiaľ sa dovážalo drevo na stavbu lodí, a zahájil rozsiahlu stavebnú činnosť v údolí Dér el-Bahrí. Za vlády jeho syna Mentuhotepa III. sa upevnila politická a hospodárska situácia v krajine. V 8. roku jeho vlády začal Egypt obchodovať s Puntom (asi východoafr. - somálske pobrežie).

12. dynastia

Zakladateľom 12. dynastie bol vezír Mentuhotepa IV., Amenemhet. Panovníci 12. dynastie vybudovali silný centralizovaný štát a priviedli Egypt k druhému obdobiu veľkého rozkvetu.

Amenemhet I. sa opieral o moc miestnych vládcov nomov a založil nové hlavné mesto ICTAVEJ, asi 30 km južne od Memfidy, u dnešného Lištu, ležiaceho pri vstupe do Fajjúmskej oázy. Na severe začal so stavbou pohraničných pevností, nazvaných Vládcove múry, a rovnako staval pevnosti aj na juhu. Mali chrániť Egypt pred prenikaním cudzích kmeňov a uľahčiť kontrolu Sínaje a Núbie. V r. 1971 pred n.l. zaviedol inštitúciu spoluvládcu, ktorá mala zaručiť plynulosť pri prechode vlády. To sa osvedčilo aj v r. 1962 pred n.l., keď bol Amenemhet I. zavraždený. Jeho nástupcovi Senvosretovi I. sa podarilo dokončiť kolonizáciu Núbie, takže egyptský vplyv siahal po 3. katarakt.

Za vlády Amenemheta II. sa rozvíjal čulý obchod s Puntom, Prednou Áziou a Krétou, čo dokladajú početné egyptské predmety nájdené v týchto oblasiach a rovnako predmety cudzieho pôvodu nájdené v Egypte (poklad z Tódu).

Za mierovej vlády Senvosreta II. bolo upustené od prirodzeného zavlažovania a umelé zavlažovanie umožnilo získať obrovské plochy novej úrodnej pôdy. Predovšetkým najväčšia oáza v Líbyjskej púšti - oblasť Fajjúmu, ktorú z veľkej časti tvorilo jazero spojené s Nílom systémom umelých kanálov. Z fajjúmskej močiarovitej krajiny sa stala najvýznamnejšia poľnohospodárska oblasť Egypta.

Senvosret III. zreformoval správu štátu. Obmedzil práva a moc nomarchov a začal spravovať nomy centrálne z rezidencie prostredníctvom troch zvláštnych kancelárií, ktoré priamo riadil vezír. Zároveň bol zavedený systém účinnej kontroly.

Reforma Senvosreta III. zvýhodnila stredné vrstvy obyvateľstva, predobšetkým úradníkov a remeselníkov, ktorí získali výhody aj majetok. Stali sa (vedľa panovníka a chrámov) vlastníkmi novozískanej pôdy v oblasti Fajjúmu, kde boli zakladané dediny v čele so starostami.

Charakteristickým rysom spoločenského vývoja v Strednej ríši bol neustály rast počtu otrokov cudzieho pôvodu (zvlášť ázijského), ktorí sa dostávali do Egypta buď ako vojenskí zajatci alebo priamo prostredníctvom obchodu s otrokmi. V Egypte ich získavali darom od kráľa alebo si ich kupovali aj príslušníci zvýhodnenej strednej vrstvy.

Senvosret III. taktiež upevnil egyptské panstvo v Núbii a Palestíne. Poslední panovníci 12. dynastie ďalej zvelaďovali oblasť Fajjúmu. Po smrti Amenemheta IV., ktorý nezanechal mužského potomka, sa ujala vlády jeho sestra Sobeknofru - prvá žena na faraónskom tróne.

Umenie, literatúra a náboženstvo za Strednej ríše

Z obdobia Strednej ríše pochádza dôležitý súbor tzv. zaklínacích textov (6.-18. dynastia) na hlinených soškách zajatcov a na nádobách. Sú tu mená predoázijských, líbyjských a núbijských náčelníkov, ktorí sú prekliati.

U dnešného el-Láhúnu sa v zbytkách osád úradníkov, kňazov a remeselníkov našli aj tzv. kahúnske papyrusy, dôležité svedectvá o hospodárskom a náboženskom živote tej doby (záznamy príjmov, obchodné dopisy..) - aj texty právne, literárne a odborné.

LITERATÚRA dosiahla veľkého rozkvetu, predovšetkým krásna - poviedky (o Sinuhetovi), rozprávky (papyrus Westcar), chválospevy (na Níl) a piesne harfovníkov. Rozšírené boli aj odborné texty: matematické, lekárske, zverolekárske.

STAVITEĽSTVO:

• Hrobka Mentuhotepa I. v Dér el-Bahrí je kombináciou hornoegyptskej skalnej hrobky s memfiskou pyramídou. Vlastná hrobka bola vytesaná do skalného masívu, pyramída sa týčila nad rituálne pochovanou sochou panovníka a obklopovali ju reliéfmi zdobená pilierová sieň zádušného chrámu, terasy a záhrady.
• Panovníci 12. dynastie si stavali pyramídy neďaleko Ictaveje: najprv bola postavená "kostra" z kamenných múrov (niekedy bolo použité už vyčnievajúce skalné jadro), priestory medzi nimi sa zasypali pieskom a štrkom a obostavali vrstvami z nepálených tehál. Nakoniec bola stavba obložená vápencovými doskami a zakončená žulovým pyramidiom. Pyramídy boli obklopené tehlovými mastabami vysokých úradníkov.

UMENIE: Zachovali sa pozoruhodné sochárske diela, reliéfy, maľby, dokonalé klenotnícke diela.

NÁBOŽENSTVO:

• Théby centrom uctievania AMONA
• Memfis centrom uctievania stvoriteľa PTAHA
• Héliopolis centrom uctievania boha Slnka REA

S rastom významu Fajjúmskej oázy sa do popredia dostalo miestne krokodílie božstvo SOBEK a hadia bohyňa zberu RENENUTA. V dobe 11. dynastie bolo rozšírené uctievanie boha podsvetia USIRA, vzrástol význam mesta Abydu (kde bol jeho predpokladaný hrob) a vznikli nové súbory náboženských textov - Knihy dvoch ciest a Texty rakví.