MEZOPOTÁMIA

Prírodné podmienky

Mezopotamia znamená medziriečie, oblasť medzi Eufratom a Tigrisom (dnešný IRAK). Na severe sú arménske a iránske hory, odtiaľ napadali Mezopotamiu horské kmene, juh ohraničuje Perzský záliv, na východe za pohorím Zagros ležal Elam, na západe oddeľuje rieka Eufrat Mezopotámiu od sýrskych a arabských stepí, odkiaľ prenikali do Mezopotámie kočovné semitské kmene.

Rozdelenie Mezopotamie

Severná časť = ASÝRIA, podľa Aššuru, najstaršieho mesta severu. Je to náhorná plošina rozkladajúca sa na sever od Bagdadu až po arménske hory. Horské oblasti sa striedajú s úrodnými údoliami pozdĺž Tigrisu. Má mierne podnebie a dostatok zrážok: pestovali sa obilniny, predovšetkým jačmeň, olejnaté rastliny, sezam, olivy, vinná réva; na pastvinách sa chovali ovce a kozy; rozšírený bol rybolov.

Južná časť = BABYLÓNIA, podľa hlavného mesta oblasti, rozkladala sa od dnešného Bagdadu na juh až k Perzskému zálivu. Rozdeľuje sa na dve časti:
- sever AKKAD, podľa najstaršej semitskej ríše;
- juh SUMER, podľa obyvateľstva, ktoré tu sídlilo a od ktorého pochádzajú najstaršie písomné pamiatky.
Babylónia má horúce a suché podnebie s malým množstvom zrážok, preto bolo obyvateľstvo odkázané na každoročné záplavy Eufratu a Tigrisu a umelé zavlažovanie. Pestovalo sa to isté čo v Asýrii, ale tu sa darilo aj palme ďatlovej.

Mezopotámia mala nedostatok nerastných surovín, čo bolo hlavnou príčinou rozvoja zahraničného obchodu.

Rané dejiny

Prvé mestá vznikli v preddynastickom období(3500-3000 pnl.) - URUK, ERIDU, UR, NIPPUR - rovnako v Babylonii ako aj v Asýrii. V ranodynastickom období (3000-2300 pnl.) bol Sumer rozdelený na mestské štáty s týmto zriadením:

1. primitívna demokracia, chrámové hospodárstvo, ktoré viedol kňaz; rozdelenie pôdy:
   - pôda chrámu;
   - pôda chrámovému personálu;
   - pôda na prenajímanie v čase zberu.
   
2. monarchia: panovník sa opieral o vojsko a palácové hospodárstvo.

Medzi mestami KIŠ, UR a URUK dochádza k zápase o nadvládu.

Staroakkadská ríša (2340-2198 pnl.)
Akkadská dynastia sa ako prvá v mezopotámskych dejinách pokúsila vytvoriť centralizovaný teritoriálny štát (Sargon Akkadský (2340-2284 pnl.)). Akkadskí panovníci dobyli rozsiahle územia, ale nevedeli ich ešte spravovať. Nedostatočne rozvinutá a neskúsená administratíva spôsobila, že dobité územia sa nestali trvalou súčasťou ríše. Nepodarilo sa prekonať ani tradičný partikularizmus sumerským mestských štátov. Výsledkom dobyvateľských výprav bolo teda iba získanie koristi a zabezpečenie karavánových ciest pre diaľkový obchod.

Nepokoje po zániku akkadskej dynastie využil kmeň Gutejcov z pohoria Zagros a ovládol južnú Mezopotámiu (predtým spustošil Asýriu) - začína gutejská nadvláda (2198-2110 pnl.).

Gutejci neovládli celú južnú Mezopotámiu, niektoré mestské štáty si zachovali samostatnosť pod nadvládou vlastných dynastií - známym panovníkom bol GUDEA z Lagašu (2144-2124 pnl.). V tomto období sa rozvíjal diaľkový obchod.

Po vyhnaní Gutejcov sa zmocnil vlády nad Sumerom a Akkadom Urnammu, guvernér v Uru a založil dynastiu - vláda 3. dynastie z Uru (2111-2003 pnl.). Táto dynastia zabezpečila krajine celé storočie mieru a rozkvetu s pomerne vysokým stupňom centralizmu, špecializovaným administratívnym aparátom a dobre fungujúcim hospodárstvom. Ale ani oni nedokázali prekonať odstredivé tendencie sumerských mestských štátov. So zánikom 3. dynastie z Uru prestali Sumeri existovať ako politický útvar, ale ich kultúrne a civilizačné dedičstvo bolo prenajímané vo všetkých nasledujúcich obdobiach mezopotámskych dejín.

Starobabylonské obdobie (1894-1594 pnl.)

Po rozpade urského štátu sa vytvorilo na území južnej Mezopotámie množstvo mestských štátov ovládaných panovníkmi amoritského pôvodu, ktorí medzi sebou zápasili. Víťazom sa stala dynastia z Babylonu, najvýznamnejším panovníkom bol CHAMMURABI (1792-1750 pnl.). 1594 pnl. dobyl a spustošil Babylon chetitský panovník Muršiliš I. To bol koniec vlády 1. babylonskej dynastie a Starobabylonskej ríše. Vlády sa zmocnili Kassiti.

Staroasýrske obdobie (20.-18.st. pnl.)

Štát Asýria. V prvej časti svojho obdobia prežila Asýria vďaka svojmu obchodu s Malou Áziou hospodársky rozkvet, ale moc vládcov (Iríšum, Sargon I.) sa obmedzovala iba na Aššur. V druhej časti staroasýrskeho obdobia vybudoval Šamši-Adad I. z Asýrie silný a významný štát, ktorý sa vyvíjal pod kultúrnym vplyvom Babylónie. Koniec staroasýrskej doby je poznamenaný víťazným nástupom Churritov.

Stredoasýrske a stredobabylonské obdobie
(1500-1000 pnl.)

Prvá časť tohto obdobia je poznamenaná zápasom troch mocností - Egypta, Mitanni a Chetitov o politické prvenstvo.

Churritský štát MITANNI vznikol niekedy v druhej polovici 17. stor. zjednotením kmeňov usadených v južnej Arménii, severnej Mezopotámii a východnej Sýrii. Hlavné mesto VAŠUKANNI nebolo doteraz objavené. Churriti ako prví v Mezopotámii začali chovať jazdecké kone. Parratatna, prvý mitannský vládca, ktorého poznáme, ovládal okolo r. 1500 mocné kráľovstvo, ktoré bolo vedľa Egypta najmocnejším štátom vtedajšieho sveta.

Mitanni sa stalo obeťou chetitskej expanzie. V tom čase (1. pol. 14. stor.) dosiahla Babylonia najväčšiu politickú a hospodársku stabilitu pod nadvládou Kassitov.

Po oslabení Mitanni sa spamätala aj Asýria a došlo k dlhým asýrsko-babylonským konfliktom (2. pol. 14. stor.pnl.) potom, čo si Asýria zabezpečila tichý súhlas Egypta. Amenhotep IV. bol plne zamestnaný svojimi reformami. Tukultininurta I. porazil babylonského kráľa Kaštiliaša IV. a r. 1235 pnl. dobyl Babylon. Po jeho smrti nasledovalo storočie krízy a úpadku Asýrie a začínajú veľké kmeňové presuny v Prednej Ázii a egyptskej oblasti, ktoré zmenili etnický aj politický obraz Malej Ázie a Sýrie.

Mezopotámia veľkým sťahovaním doby bronzovej (12. stor. pnl.) priamo zasiahnutá nebola, ale pocítila jej následky nepriamo. Pre Asýriu bolo priaznivým dôsledkom zničenie chetitskej ríše okolo r. 1200 pnl., ktoré odstránilo z mapy Prednej Ázie najmocnejšieho súpera Asýrie.

Najmocnejším panovníkom stredoasýrskeho obdobia sa stal TIGLATPILESAR I. (1117-1078 pnl.). Bol synom Aššurrešišiho, ktorý sa na krátky čas zmocnil Babylónie. Tiglatpilesarove vojny priniesli Asýrii materiálny blahobyt.

Novoasýrska ríša (911-612 pnl.)

Po smrti Tiglatpilesara I. nastáva obdobie úpadku a do oblasti prichádzajú aramejské a chaldejské kmene. Panovníkom 10. stor. pnl. sa podarilo krízu prekonať a Adadnitáti II. (911-891 pnl.) zahájil vojenskú a ekonomickú expanziu. Za jeho vnuka Aššurnarsipala II. (883-859 pnl.) nastalo obdobie expanzie a hospodárskeho rozkvetu. Tiglatpilesar III. (746-727 pnl.) zahájil administratívne reformy.

Od 722 pnl. vládne sargonovská dynastia - posledná asýrska dynastia, ktorej zakladateľom bol Sargon II. (722-705 pnl.). Dobil URARTU - územie dnešnej Arménie a vychodnej časti Turecka, obklopené pohorím (prírodná pevnosť), ale hlavné mesto TUŠPU nedobil. Samostatný, aj keď oslabený urartský štát prežil i zánik asýrskej ríše a niekedy okolo r. 590 pnl. sa stal súčasťou Médskej ríše.

Sargonov syn Sinacherib (704-681 pnl.) založil nové hlavné mesto NINIVE. V r. 689 pnl. dobil Babylon. Jeho nástupca Assarhaddon (680-669 pnl.) dobil Egypt a ríša dosiahla najväčší územný rozmach.

Za Aššurbanipala (668-626 pnl.) začína ríša upadať, je oslabená severná hranica, odkiaľ prichádzajú útoky Kimmerov, Skýtov, Médov, Egypt sa osamostatňuje (26.dynastia). Aššurbanipal ešte zničil ELAM (dnešný západný Irán) - východného suseda Babylónie pri Perzskom zálive.

Po jeho smrti dochádza k vnútornej kríze. Moc sa sústreďuje v rukách vojenských veliteľov, Asýria stráca provincie. 614 pnl. dobili Médovia Aššur a 612 pnl. padlo Ninive pod spoločným útokom médskych a babylonských vojsk.

Novobabylonská ríša (626-539 pnl.)

Babyloňania a Médovia si rozdelili bývalé asýrske územia. Vlastnú Asýriu získali Médovia, stredný a horný tok Tigridu bol médskou hranicou. Babylončania ovládli vedľa vlastnej Babylónie všetky bývalé asýrske provincie v povodí Eufratu.

Nabopolassar (626-605 pnl., zakladateľ ríše) a po ňom jeho syn NABUKADNEZAR II. (605-562 pnl., vrchol obdobia) ovládli postupne celú Sýriu a Palestínu. Nabukadnezar dobyl r. 587 pnl. Jeruzalem a deportoval do Babylónie tisíce obyvateľov. Prestaval Babylon: postavil visuté záhrady, chrám boha Marduka, Esagila, ktorého súčasťou bola 70 m vysoká veža (zikkurat); vedľa chrámu viedla glazúrovými tehlami zdobená cesta - tam, kde cesta pretínala hradby stála Ištarina brána.

Po jeho smrti dochádza ku kríze, ktorá končí 539 pnl. dobytím ríše Kyrom II. Babylon sa vzdal bez boja.