STAROVEKÉ GRÉCKO

III. Klasické Grécko (500 - 336 pred n.l.)

PO GRÉCKO-PERZSKÝCH VOJNÁCH

Hospodársky vývoj Grécka po grécko-perzských vojnách

Aj po grécko-perzských vojnách existujú naďalej autonómne polis, geografické rozdelenie Grécka sa veľmi nezmenilo, jednotlivé polis sa však odlišujú stupňom vývoja. Z hľadiska hospodárstva rozlišujeme tri typy štátov:

1. dobytkárske štáty - prevládajú v severnom Grécku (s výnimkou Tessálie), podľa Thukydida sú takmer na úrovni Homérskeho Grécka s rodovými prežitkami;
2. agrárne štáty - najsilnejšie agrárne štáty sú v strednom Grécku, kde je najviac úrodných nížin ako Euboia, Boiótia, a Sparta na Peloponéze (nížiny Lakónia, Messénia);
3. priemyselné štáty s rozvinutými remeslami a obchodom - hlavne v strednom Grécku a Malej Ázii; štáty ako Atény, Korint, Megara, Milétos;

Remeslá

Pred vojnami prevládali drobné remeselné dielne (remeselník vlastnil dielňu, v ktorej pracoval on, členovia jeho rodiny a 1-2 otroci). Po vojnách vznikajú veľkodielne - ergastérie, ktoré zakladajú bohatí remeselníci: už nepracujú v dielni sami, ale majú až 100 otrokov. Najpriemyselnejším štátom boli Atény, kde bolo rozvinuté najmä hrnčiarstvo a stavba lodí.

Remeselná výroba bola výlučne ručná, ale mali pomôcky na zjednodušenie a uľahčenie práce. Po vojnách je rozšírená najmä výroba amfor, ktoré slúžili trojakému účelu:

1. ako ozdobný predmet - váza, misa (čierna glazúra, výzdoba bielou a červenou farbou);
2. na uskladnenie potravín - amfory veľkého objemu, viacmetrovej výšky;
3. na prevoz produktov pre obchodníkov;

Remeselníci neboli váženou vrstvou, napriek tomu, že boli najproduktívnejšou vrstvou obyvateľstva. Ku koncu vojen, keď došlo k rozvoju remesiel, časť remeselníkov veľmi zbohatla a snaží sa získať politickú moc.

Baníctvo

Baníctvo sa orientovalo na

1. ťažbu drahých kovov, najmä striebra;
2. ťažbu stavebného materiálu, predovšetkým mramoru;

Nerastné bohatstvo patrilo štátu, aj v prípade, že sa nachádzalo na súkromnom majetku. Tieto bane boli často prenajímané jedincom, ktorí väčšinu výnosu odovzdávali štátu. V baniach bez klimatizácie do hĺbky 40 m pracovali len otroci až 12 hodín denne: muži lámali kameň, deti vynášali rudu a zeminu, na povrchu pracovali ženy, ktoré rudu prepierali. Priamo v bani sa nachádzala huť, kde sa ruda tavila na tehličky a tie boli odnesené do štátnej pokladne.

Obchod

Všetko, čo Gréci nespotrebovali, sa snažili predať:

1. vnútorný obchod sa realizoval na trhoviskách štátu (námestia, agory), ktoré boli organizované: rozdelené na štvrte so špecializáciou na určitý druh tovaru; nie v každom meste mali štvrte s predajom otrokov;
2. zahraničný obchod sa realizoval po mori aj po súši mimo Grécka s územiami:
   • S - Chalkydika, Macedónia, Trácia;
   • SV - čiernomorské kolónie;
   • V - staroveké štáty v Ázii, Malá Ázia
   • J - Egypt.
   Vyvážali sa:
   • poľnohospodárske produkty - víno, olivový olej, med;
   • remeselné výrobky - keramika, tkaniny;
   • suroviny - striebro, mramor;
3. v 5. stor. pred n.l. bol už rozšírený aj primitívny tranzitný obchod (cez viacero obchodníkov) - aténski obchodníci odkúpili poľnohospodárske a remeselné výrobky od výrobcov, odviezli ich do Pirea, vystavili v bazáre a sem prichádzali zahraniční kupci, ktorí tovar kúpili a odviezli do svojho štátu.

Klasické otrokárstvo

Vo väčšine gréckych polis prevláda v tomto období klasické otrokárstvo:

1. otrokár už priamo nepracuje
2. pracovná sila získavaná kúpou (z mimogréckych oblastí - Trácia, Čiernomorie, Malá Ázia, Egypt - od kráľov alebo náčelníkov)

Najväčší trh otrokov bol na ostrove DÉLOS, kde sa denne predalo až 10 000 otrokov. Otroci pracovali vo všetkých oblastiach - v poľnohospodárstve, baníctve, ergastériách, v domácnostiach, aj v štátnej správe. Boli čističmi ulíc, dozorcami, či prostitútkami.

Po grécko-perzských vojnách sú novou vrstvou obyvateľstva prepustenci. Pán bol povinný dať prepustencovi minimálny majetok, aby mal z čoho žiť. Prepustenci zostávali naďalej v závislosti na pánovi a mohli opäť upadnúť do otroctva. Nemali ani občianske ani politické práva.

V 5. stor. pred n.l. pozostávala 1/3 obyvateľstva z otrokov. Sú tu už náznaky prvého mierneho odporu otrokov: úteky, prebehnutie k nepriateľovi v čase vojny, pokusy o vzburu. Otrocká práca začína byť neproduktívna a stáva sa brzdou vývoja: na jednej strane otroci nemajú záujem pracovať, na druhej strane sa otrokári nesnažia zdokonaliť pracovné nástroje a uľahčiť či zrýchliť prácu.