STAROVEKÝ IRÁN

Geografická poloha

• časť Prednej Ázie medzi údolím rieky Tigris (Z) a údolím Indu (V), od Kaspického mora až k Pamíru (S), po brehy Perzského zálivu a Arabského mora (J);
• oblasť obývaná Árijcami, kmeňmi indoeurópskeho pôvodu;
• dnešný Irán, Afganistan a časť Pakistanu - Balúčistán.

Staroveké štáty na tomto území

1. severná časť
   • na severozápade MÉDIA (hlavné mesto Egbatana);
   • severovýchodne od Médie: PARTHIA; HYRKANIA; CHORASMIA;
   • medzi riekami Amudarja a Syrdarja SOGDIANA;
   • južne od Sogdiany: ÁRIA; MARGIANA; BAKTRIA;
2. južná časť
   • na juhozápade ELAM (hlavné mesto Súsy);
   • na východ od Elamu: PERSIS - Perzia (= dnešný Irán) s hlavnými mestami Pasargady a Persepolis; KARMANIA (= dnešný Kirmán); GEDROSIA (= dnešný Balúčistán);
   • medzi Baktriou a Gedrosiou: ARACHOSIA a GANDHÁRA (= dnešný Afganistan)

Sogdiana je úrodný kraj, z východnej Médie sa však tiahne pustá step soľných jazier, na ktorú nadväzuje púšť. Boli to vždy nehostinné a riedko obývané kraje. Juhovýchod je úrodnejší, je tu množstvo riek. Ale aj tak bol Irán oddávna odkázaný na umelé zavlažovanie. Zásobý rúd a drahých kovov však prispeli k rozvoju remesiel a umenia.

MÉDSKA RÍŠA

Boje s Asýriou prinútili skupinu susedných kmeňov, aby sa spojili a vytvorili kmeňové zväzy. Najvýznamnejší bol kmeň médský, ktorý zjednotil koncom 8. stor. pred n.l. knieža DAHJUKA, zakladateľ hlavného mesta Médie HANGMATÁNU (gr. Egbatana, dnešný Hamadán). Postupne moc médskeho štátu vzrástla, porazil Kimmeriov, Skýtov a r. 612 pred n.l. spolu s Babylónčanmi vyvrátil Novoasýrsku ríšu. K Médii boli pripojené

• Asýria (612 pred n.l.);
• Elam (646 pred n.l.);
• Urartu;
• iránske kmene na juhu a východe

a tak bola vytvorená prvá veľká iránska ríša, ktorá bola zhlukom väčších a menších polosamostatných štátov a provincií spravovaných médskymi miestodržiteľmi.

Najväčšiu moc dosiahla Médska ríša za kráľov KYAXARA (625-585 pred n.l.) a ASTYAGA (585-550 pred n.l.). Za vlády týchto panovníkov sa museli podrobiť aj Peržania. Okolo r. 560 pred n.l. boli v Prednej Ázii tri dôležité štáty - Média, Lýdia a Novobabylónska ríša.

PERŽANIA

Najstarší Peržania, obyvatelia ríše Parsua, museli platiť poplatky asýrskemu vládcovi (835 pred n.l.). Sťahovali sa juhovýchodným smerom, aby sa uchránili pred asýrskym tlakom. Kraju, kde sa usadili, dali názov Pársa (Persis) a hlavnému mestu Persepolis (gr.). Delili sa do 10 kmeňov, z toho 4 boli nomádske. Najprednejší boli Pasargadovia, z ktorých pochádza aj rod achaimenovskej dynastie. Panovníci odvodzovali svoj rod od HACHÁMANIA (gr. Achaimenés) a jeho syn ČIŠPIŠ rozdelil celé perzské územie medzi svojich dvoch synov: KURUŠ (Kýros I.) bol kráľom v staršej dŕžave (Anšanu, elamských a parsumašských krajoch), mladší Arijáramna vo Farse. Obaja sa museli podrobiť Médii.

Vnuk Kýra I. KURUŠ II., neskôr preslávený pod menom Kýros II. Veľký (559-530 pred n.l.), povstal proti Astyagovi Médskemu r. 553 a porazil ho. Kýros II. zjednotil Prednú Áziu a vytvoril perzskú ríšu:

• 553-550 pred n.l. vojna médsko-perzská
• 547-546 pred n.l. dobytie Lýdskej ríše
• 539 pred n.l. dobytie Babylonskej ríše
• 545-530 pred n.l. boje na východe a severovýchode Iránu.

Syn Kýra II. KAMBUDŽIJA (Kambýsés, 530-522 pred n.l.) pokračoval v úspechoch svojho otca a 525 pred n.l. dobyl Egypt.

DÁREIOS I. (522-486 pred n.l.) patril k mladšej línii rodu Achaimenovcov. R. 512 pred n.l. viedol nezdarenú výpravu proti Skýtom a za jeho vlády začínajú v r. 490 pred n.l. grécko-perzké vojny. Dáreiov syn Xerxés I. (486-465 pred n.l.) ešte dokázal upevniť vládu Peržanov nad rozsiahlym územím a potlačiť vzburu v Egypte. Ale za vlády jeho syna ARTAXERXÉSA I. (465-424 pred n.l.) začína perzská ríša upadať. Posledným legitímnym Achaimenovcom bol XERXÉS II., ktorý vládol iba 45 dní.

DÁREIOS II. (424-405 pred n.l.) bol synom Artaxerxa I. a háremovej dámy. Panoval neslávne, pod vplyvom svojej energickej, ale krutej manželky a nevlastnej sestry Parysatidy. Čoskoro po jeho smrti 404 pred n.l. došlo k odpadnutiu Egypta. Z jeho synov sa dostal na trón starší, ale slabošský ARTAXERXÉS II. (405-359 pred n.l.) a mladší Kýros bol iba miestodržiteľom v časti Malej Ázie. Prišlo k vojne medzi dvoma bratmi. Kýros mal veľké domáce vojsko a zbor žoldnierov, ale r. 401 pred n.l. bol v bitke pri KÚNAX, neďaleko Babylonu porazený a padol. Grécki žoldnieri, ktorí v boji podporovali Kýra, sa zachránili strastiplným ústupom z Babylónie cez kurdské hory k Čiernemu moru a vrátili sa domov. Jeden z ich vodcov, Athénčan Xenofón popísal svoje zážitky.

Charakteristickými znakmi doby úpadku boli vraždy kráľov a početné vzbury v provinciách. Egypťania si udržali viac než 60 rokov štátnu nezávislosť. Egypt bol opäť pripojený k perzskej ríši 343 pred n.l. za ARTAXERXA III. (359-338 pred n.l.).

Nejednotnosť ríše a rôznorodé pomery hospodárske, náboženské, kultúrne a sociálne, boli hlavnými príčinami pádu perzskej ríše. V r. 334 pred n.l. zahájil Alexandros Macedónsky vojnu proti perzskej ríši. Porazil DÁREIA III. (336-330 pred n.l.) v niekoľkých bitkách a keď bol Dáreios r. 330 pred n.l. na úteku pred Alexandrom zabitý svojimi sprievodcami, stal sa Alexandros pánom novej perzsko-macedónskej ríše.