STAROVEKÝ EGYPT

ARCHAICKÁ DOBA

3000 (+-100) - 2635 pred n.l.

1. a 2. dynastia

1. dynastia: NARMER, AHA, DŽER, DŽET, DEN, ANDŽIB, SEMERCHET, KAA
2. dynastia: HETEPSECHEMVEJ, RANEB, NINECER, PERIBSEN, CHASECHEM, CHASECHEMVEJ

Zjednotenie Egypta

Juh - HORNÝ EGYPT a sever - DOLNÝ EGYPT sa od seba veľmi líšili - geograficky, ekonomicky i spoločensky. V hornom Egypte prevládala spoločnosť lovcov a nomádov, usadlí roľníci žili naproti tomu v nížine a bažinách Dolného Egypta, kde bol značný vplyv rozvinutých oblastí juhozápadnej Ázie.

Obraz súperujúceho severu a juhu je dnes považovaný skôr za politicko-náboženskú dogmu ako za historickú skutočnosť. Dnes prevláda názor, že Dolný Egypt štátny útvar nevytvoril a podnet k vytvoreniu egyptského štátu vzišiel z Horného Egypta, z oblasti medzi mestami Cinev, Abydos a Hierakonpolis, odkiaľ bola postupne moc vládcov rozširovaná nielen ďalej na sever, ale aj smerom na juh. Posledný hierakonpolský vládca Štír rozšíril svoju moc až do oblasti dnešnej Káhiry, ale územie Delty ešte neovládol. To sa pravdepodobne podarilo až panovníkovi Narmerovi a jeho nástupcovi Ahovi, z ktorých jeden je pravdepodobne totožný s legendárnym zakladateľom 1. dynastie MENIm.

Správa štátu

Egypťania nazývali svoju krajinu Čiernou zemou podľa farby úrodnej a obhospodarovanej pôdy, na rozdiel od púšte, Červenej zeme, ktorá ju obklopovala. Spojením južnej a severnej časti krajiny - Horného a Dolného Egypta - vznikol egyptský štát a nové sídelné mesto "Biele múry" (podľa stavieb z bieleho vápenca; neskôr Mennofer, Memfis) bolo vybudované na hranici oboch historických území, kde sa Níl začína rozvetvovať do ramien tvoriacich Deltu.

Krajina bola rozdelená do 42 krajov, nomov: 22 v Hornom a 20 v Dolnom Egypte. Naviazali na staršiu správnu štruktúru "statkov" zložených z niekoľkých osád.

Najvyšším hodnostárom celej krajiny bol panovník, jediný žijúci Boh na Zemi. Úrady vytváral spočiatku iba príležitostne k splneniu určitého poslania a poveroval nimi príslušníkov svojej rodiny. Postupne sa štátna správa vyvíjala a mohutnela, za medzník sa zvykne pokladať zmena v spôsobe vyberania daní: na počiatku archaickej doby obchádzal panovník osobne so svojou družinou krajinu (tzv. Horova jazda) a od miestnej rodovej šľachty preberal stanovenú časť produktov. Koncom 2. dynastie bola "Horova jazda" nahradená "počítaním", t.j. odvody daní prevádzali správni úradníci určení panovníkom. Najneskôr od počiatku 3. dynastie sa riadenie štátnej správy sústredilo v rukách vezíra (vyberanie daní, získavanie surovín, organizácia štátnych prác, súdnictvo..)

Hospodárstvo

Níl sa pravidelne rozvodňoval od pol. júla do začiatku novembra. Po opadnutí záplavy bola pôda pooraná, osiata a úroda bola zozbieraná ešte pred príchodom ďalšej záplavy.

Až do konca Starej ríše prevládalo prirodzené zavlažovanie. Obhospodarovala sa pôda:

• priamo pri Níle;
• pôda, ktorá bola pri záplave zatopená;
• pôda, ktorá bola aj po opadnutí záplavy ešte určitý čas zavlažovaná v vytvorených rybníkov.

Obyvateľstvo

• panovník
• veľmoži a vysokí úradníci (väčšinou členovia panovníkovej rodiny)
• nižší úradníci
• remeselníci
• roľníci

Kráľovské pohrebištia

• ABYDOS
• SAKKARA

Tehlové hrobky sa nazývali MASTABY (hranolovitá stavba, z arab. mastaba = lavica).

Behom 2. dynastie došlo k úpadku moci štátu, čo spôsobili rozdiely medzi severom a juhom. Prišlo k ozbrojenému boju a odpor dolnoegyptských vládcov zlomil až Chasechemvej, označujúci sa za vtelenie Hora a Sutecha (boh Vojny).