STAROVEKÉ GRÉCKO
II. Archaické obdobie (800 - 500 pred n.l.)
S P A R T A
Vznik Sparty
Spartu založili Dórovia, ktorí sídlili v severozápadnej časti Balkánu. V 11. stor. sa začali sťahovať, pričom likvidovali achájske kmene spolu s mykénskou kultúrou a Mykénami. V 9. stor. pred n.l. sa dostali do Lakónie, úrodnej nížiny pri rieke Eurótas, kde založili päť vojenských osád. Dórovia zabrali najúrodnejšiu pôdu aj spolu s achájskym obyvateľstvom a vyhlásili ju za svoj majetok. V čase gréckej kolonizácie, na prelome 9. a 8. stor., sa päť vojenských osád zjednotilo a vznikla Sparta; Dórovia sa začínajú nazývať Sparťanmi.
Polovica 8. stor. pred n.l. je začiatkom Spartskej dobyvačnej politiky, Sparťania útočia na západ, do Messénie. V Messénii boli rovnako priaznivé geografické podmienky ako v Lakónii. Dobyli ju počas dvoch vojen, nazvaných Messénske vojny. Druhú Messénsku vojnu jednoznačne vyhrali Sparťania a začiatkom 7. stor. je Messénia pripojená k Sparte. Sparťania tu postupovali rovnako ako v Lakónii, pôdu vyhlásili za štátny majetok. Messénčania ťažšie znášali nadvládu Sparty ako Lakónčania, niekoľkokrát sa pokúsili o vzbury, tieto však boli neúspešné. V roku 464 pred n.l. bolo v Sparte zemetrasenie, ktoré Messénčania využili a vzbúrili sa - vypukla tretia messénska vojna (464-454 pred n.l.). Pokus Messénie získať samostatnosť bol krvavo potlačený a vzbury utíchli.
Spoločenské skupiny v Sparte
- Sparťania
V 8. stor. pred n.l. bolo asi 10 000 Sparťanov, ktorí si zabratú pôdu rozdelili na rovnako veľké parcely - KLÉRY. Každá spartská rodina dostala klérus a rovnaký počet pracovných síl. Pôda aj pracovné sily patrili štátu, spartské rodiny ich mali iba v dedičnom užívaní, teda nesmeli pôdu drobiť - predať, alebo rozdeliť dedičstvo medzi viaceré deti: majetok dedil najstarší syn alebo zať. Rovnako Sparťan nesmel otroka (heilóta) predať ani zabiť: v Sparte bolo štátne otrokárstvo. Sparťania nežili na svojich kléroch, ale v centre - v Sparte, a zaoberali sa výlučne vojenstvom. Žili z výťažku na klére: polovicu dostal Sparťan, z druhej polovice sa živili heilóti.
Vojenstvu bol podriadený rodinný život aj celkový spôsob spartskej rodiny a výchova detí. Spartskí chlapci boli pri matke do 6-7 roku života, dbalo sa iba o minimálny rozvoj ich duševných schopností, dostali elementárne vzdelanie (naučili sa čítať, písať, počítať). Dôraz sa kládol na maximálny rozvoj ich fyzických schopností (plávať, jazdiť, hádzať), na disciplínu, učenie o taktike boja, výchova ku krutosti. Chlapci boli trýznení: mali minimálny odev, žiadnu obuv, minimálny prísun potravy; ak ich pristihli pri krádeži, boli potrestaní. Sparťania trávili celý deň vo vojenskom tábore, mali aj spoločné obedy: sisítie, na ktoré prispieval každý Sparťan. Chlapci nesmeli jesť, len sa prizerať (možno niekedy dostali zvyšky). Museli byť prítomní, aby počúvali rozprávanie o hrdinstve predkov. Sparťania hovorili stručne a výstižne - lakonicky. Vo veku 20 rokov bol Sparťan zaradený do vojska a stal sa plnoprávnym vojakom (nie občanom, to až v 30. roku života). Sparťania slúžili do 60. roku života (ktorého sa málokto dožil).
Spartské dievčatá boli určitý čas v dievčenskej škole, kde dostali elementárne vedomosti, hlavnú výchovu mala však na starosti matka: dievča sa musí naučiť viesť domácnosť; musí byť fyzicky zdatné; vedieť zaobchádzať s otrokmi; a hlavne: rodiť synov.
- Perioikovia
Asi 30 000 perioikov žilo v pobrežných oblastiach mimo klérov (mimo vnútrozemských nížin, ktoré boli zabraté ako štátny majetok Sparty). Boli to potomkovia Lakóncov a Messénčanov, zčasti roľníci, zčasti remeselníci a obchodníci. Mali vlastné osady a čiastočnú (diskutabilnú) samosprávu pod dozorom Sparty.
- Práva perioikov:
Majú: majetkovú slobodu (vlastnia pôdu, dielňu), osobnú slobodu, manželské právo;
Nemajú: občianske práva Sparťanov, vôbec nemajú politické právo (nesmú vykonávať úrad v Sparte). - Povinnosti perioikov voči Sparťanom:
musia platiť dane a majú vojenskú povinnosť (odvelení do prvej línie).
- Práva perioikov:
- Heilóti
Heilóti sú štátni otroci; asi 200 000 Lakóncov a Messéncov na zabratej pôde:
- patria štátu (otrokárovi len pridelení do dedičného užívania);
- neboli odtrhnutí od pôdy, žili na klére;
- klérus obrábali vlastným inventárom živým aj mŕtvym;
- Sparťanom odovzdávali polovicu výnosu;
- mali rodiny, Sparťanom záležalo na ich rozmnožovaní;
- slúžili v armáde - vykonávali pomocné práce ako vozataji, sluhovia, kuchári, v prípade potreby ich aj ozbrojili;
- neboli týraní (ich páni žili v Sparte), ale bolo s nimi jednané veľmi kruto; aby sa nepremnožili, poriadali na nich Sparťania v určitých časových intervaloch krypteiá, nočné prepady heilótskych osád, ktoré vykonávali mladí vojaci, čerstvo zaradení do armády; toto plánovité vyhladzovanie bez príčiny je jedným z najkrutejších zaobchádzaní s otrokmi v Antike.
Štátne zriadenie Sparty
Sparta vznikla na prelome 9.-8. stor. pred n.l. a povesti a legendy o jej vzniku majú pravdivé historické jadro. Podľa nich bol prvým spartským kráľom a zákonodárcom LYKÚRGOS. Moc v rukách mali Sparťania. Sparta bola
- VOJENSKÝ ARISTOKRATICKÝ ŠTÁT;
- AGRÁRNY ŠTÁT.
- Na čele štátu boli dvaja dediční králi ARCHÁGETAI, ktorých mená sú známe. V čase mieru, čo bolo zriedka, mali minimálnu moc. V čase vojny však mali neobmedzenú právomoc. Boli vrchnými veliteľmi armády a diktátormi. Počas mieru: sa mohli zúčastniť na poradách starších, mohli byť sudcami a boli kňazmi boha Dia.
- Hlavným politickým orgánom boli piati EFORI, dohliadači.
Číslo päť bolo symbolické, vzťahovalo sa ku vzniku Sparty z piatich osád.
- riadili hospodársky a politický život v Sparte (kontrolovali činnosť kráľov a geruziu)
- boli najvyššími sudcami (mohli súdiť aj kráľa)
- boli volení každoročne na jeden rok, iba Sparťania.
- Rada starších GERUZIA bola 30-členná (28 + 2 králi) formulovala dôležité štátnické rozhodnutia, ktoré schvaľoval ľudový snem. Gerontom sa Sparťan stával po dovŕšení 60teho roku života (výnimkou boli iba králi) a bol to doživotný úrad.
- Ľudový snem APELLA bol prežitkom z rodovej spoločnosti. Členom boli dospelí Sparťania od 30. roku života. (podľa správ od Aristotela hlasovali rozostúpením na dve strany alebo krikom).
Hospodárstvo
Sparta bola agrárnym štátom, základom bolo poľnohospodárstvo. Obrábanie pôdy bolo primitívne, neboli finančné prostriedky na zdokonalenie a Sparťanov to ani nezaujímalo.
Remeslá vykonávali iba perioikovia a boli na nízkej úrovni. Mali malý odbyt a tak nebol záujem vyrábať viac a lepšie. Sparta nemala zahraničný obchod, väčšinu výrobkov získavala z koristi. Sparťania neobchodovali z vojenských dôvodov - nepustili cudzinca za hradby.
Spartská mena bola nekvalitná, peniaze boli odliatky železa (obraz, nápis, hodnota), a tak bol nezáujem o spartskú menu zo strany cudzinca. Sparťania sa nikdy nehnali za majetkom. Mena bola krytá, štátna pokladnica bola dopĺňaná:
- z vojnovej koristi
- z daní perioikov.
Armáda
Sparta bola najvyspelejším vojenským štátom na Balkáne. Sparťania bojovali predovšetkým na súši. Spartskú pechotu tvorili ľahkoodenci (perioikovia) a ťažkoodenci (Sparťania, hopliti). Ťažkoodenci tvorili jadro spartskej armády. Sparťania tvorili aj jazdu, ktorej úlohou bolo chrániť boky a chrbát vojenských šíkov a prenasledovať nepriateľa. Sparťania bojovali v zomknutom šíku (z ktorého sa neskôr vytvorila macedónska falanga). Keďže pechota tvorila jadro armády a potrebovala bojovať v šíku, uprednostňovali Sparťania boje na rovine. Dôležitým psychologickým momentom boli piesne, ktoré často zapríčinili útek nepriateľa.
Slabinou Sparty bola voda. Mali málo rozvinutú námornú plavbu (neobchodovali) a neboli na mori skúsení. Taktiež mali slabé dobývanie miest.
Od 7. stor. pred n.l. postupuje Sparta na sever, do začiatku 6. stor. pred n.l. bol obsadený celý Peloponézsky poloostrov, okrem dvoch polis: ARGOS a ACHÁIA. Hoci Peloponéz podliehal politickému diktátu Sparty, nepatril do štátu, naďalej ku Sparte patrili iba Lakónia a Messénia. Od 6. stor. pred n.l. začína Sparta expanzívnu politiku do stredného Grécka.
630 pred n.l. zakladá Sparta Peloponézsky spolok, vojensko-politický blok, do ktorého patria všetky polis na Peloponéze s vynimkou Argosu a Acháie. Centrom riadenia spolku je Sparta, ale členské štáty zostávajú autonómne. Na čele Spolku je RADA, do ktorej vysiela každý členský štát svojho delegáta; prijíma sa iba jednohlasné rozhodnutie.
