STAROVEKÉ GRÉCKO

I. Temné homérske Grécko (1100 - 800 pred n.l.)

Archeológovia dokázali, že na území Grécka žili ľudia už v 3. tisícročí pred n.l. Vytvorili vyspelú kultúru, ktorá sa nazýva krétsko-minojská kultúra. Typické pre ňu sú vyspelé remeslá, hlavne hrnčiarstvo a spracovanie kovov. Poznali hrnčiarsky kruh, výrobky vypaľovali a glazúrovali, a umelecké predmety vyzdobovali - mali vysoko vyvinuté estetické cítenie. Vďaka tomu, že vyzdobovali ornamentami, môžeme podľa spôsobu výzdoby nájdené predmety datovať - sú dôležitým hmotným prameňom. Gréci krétsko-minojskej kultúry poznali aj písmo, písali rydlom do hlinených doštičiek. Mali vyspelé poľnohospodárstvo a dobre organizovanú triednu spoločnosť, čo dokazujú aj hroby - na jednej strane chudobná pohrebná výbava, v iných zas veľké bohatstvo.

V 2. tisícročí pred n.l. prenikli na Balkánsky poloostrov achájske kmene - predkovia Grékov zo severnej časti Balkánskeho poloostrova. Zviedli boj s ľuďmi krétsko-minojskej kultúry, prebrali od nich ich kultúru a vytvorili novú kultúru: krétsko-achájska- mykénska kultúra (1700-1100 pred n.l.). Prebrali vyspelé remeslá, obrábanie pôdy, písmo, architektúru. Stavali chrámy, paláce; stavby boli presne také ako krétsko-minojské, iba dávali do stavieb ešte jednu miestnosť navyše - megaron (haly s krbom) a stavby sa vyznačovali veľkou výzdobou - sochy, fresky (farebná maľba do mokrej omietky). Našlo sa veľa hrobov z mykénskej kultúry, ktoré dokazujú triednu civilizáciu. Achájci stavali aj lode a využivali moreplavbu. Ale predovšetkým veľa bojovali, z dôvodu rozšírenia územia, rovnako ako pre získanie vojnovej koristi a otrokov.

V r.1100 pred n.l. (11. stor.) prenikajú do Grécka ďalšie kmene - Dórovia. Boli to primitívne bojové kmene, živiace sa vojnovou lúpežou. Za 200 rokov prešli celý Balkánsky poloostrov, zanechávali za sebou spúšť, zničili mykénsku kultúru, Mykény rozváľali (10. stor.). V 9. stor. pred n.l. prenikli do Lakónie, tu sa usadili, založili si tábor z piatich kmeňov - Spartu. Vytvorila sa tretia kultúra - starogrécka kultúra. Po nich prichádzajú ďalšie kmene Ióni a Aioli.

Tieto štyri kmene - Achájci, Dórovia, Ióni a Aioli - boli predchodcovia Grékov a z nich sa vytvorila starogrécka národnosť. Príslušníci týchto štyroch kmeňov, najmä však Achájcov, osídlili aj ostrovy v Egejskom mori (17.-11.stor.pnl.) i pobrežie Malej Ázie.

Historické pramene

Z temného obdobia máme málo historických prameňov, žiaden písomný prameň. Najviac je ústnych prameňov - legendy, povesti, mýty, ktoré sa prenášali ústnym podaním. V 5. stor. pred n.l. sa zrodila historická veda - Herodotos, Tukydides, ktorí zozbierali ústne pramene a zapracovali ich do svojich historických prác. Zachovali sa predovšetkým hmotné pramene:

1. zvyšky stavieb a umeleckých predmetov (sôch, keramiky)
2. kovové pozostatky (zbrane a prac. nástroje)
3. keramika (podľa ornamentov datovanie 1100-800)
4. Homérove eposy: Je to diskutabilný historický prameň, Homér udalosti pomiešal, a je tu problematické časovanie. Homérove eposy Ílias a Odysseia sú jediným a najstarším písomným prameňom z tohoto obdobia gréckych dejín. Zachytávajú dobu mykénsku - trójska vojna, niektoré udalosti sú už z obdobia temného Grécka. Vznikli v priebehu 50 rokov, Ílias v pol. 8. st. pnl., Odyssea začiatkom 7. stor. pnl. Majú veľkú hodnotu z hľadiska literárneho, z hľadiska hitorického až takú hodnotu nemajú. Udalosti sa nedajú usporiadať chronologicky, nedajú sa časovať. Ale sú dôkazom, že ľudia, ktorí obývali balkánsky poloostrov v dobe mykénskej a temného Grécka poznali kovy (bronz a železo). Dlho sa verilo, že eposy napísal Homér, súčasní historici sa domnievajú, že autorom bol kolektív, že eposy sú kolektívnym dielom. Homér mohol napísať Ílias, ale v žiadnom prípade nemohol napísať Oddyseiu. Homér bol maloázijský Grék, ktorý žil koncom 9. a v prvej polovici 8. stor. pnl. Povolaním bol rapsót, potulný básnik a spevák, ktorý za doprovodu hudobného nástroja prednášal báje a legendy o živote starých Grékov. Jeho odznakom bola berla, palica so zatočeným vrchom. Oba eposy sa skladajú z 24 spevov. Starí Gréci boli presvedčení, že obsah eposov je pravda. A pravdepodobne aj je, pretože hmotné pramene veľa faktografických údajov spomínaných v eposoch aj potvrdili. Predovšetkým sa z nich dozvedáme, ako žili starí Gréci.

Hospodárstvo

Hospodárstvo v tomto období bolo naturálne: každý človek bol sebestačný, vyrobil si všetko to, čo pre seba potreboval - potraviny (bol roľníkom), remeselné výrobky, šaty, pracovné a keramické nástroje (bol remeselník i umelec). Ešte neprebehla prvá deľba práce (vyčlenenie remesiel z poľnohospodárstva). V tomto období základom naturálneho hospodárstva bolo

1. dobytkárstvo (väčšina Grékov žila z chovu dobytka) - merítkom hodnoty bol dobytok;
2. výmenný obchod - za dobytok sa dalo hocičo vymeniť.

Na druhom mieste za dobytkárstvom bolo obrábanie pôdy, roľníctvo. Grécki roľníci kypryli pôdu dreveným radlom, pestovali predovšetkým obilniny (špaldu, jačmeň), zeleninu, ovocie. Dobytkári a roľníci boli zároveň aj remeselníkmi, vyrábali najmä hrnčiarske výrobky a výrobky z kovu; v temnom Grécku bolo teda známe hrnčiarstvo, kováčstvo a tkáčstvo. V eposoch sa spomínajú demiurgi (pracujúci pre ľud), čo boli tí remeselníci z roľníkov, ktorí viac vyprodukovali. V dobe homérskej sa začína pripravovať deľba práce (v 8. alebo 7. stor. pnl.) Gréci nepoznali mestá (tie vznikajú ako strediská remesiel a obchodu), mali osady.

Spoločenské zriadenie

Gréci tohoto obdobia žili v susedským občinách (vyššia forma rodovej spoločnosti). Organizácia susedských občín: jednu susedskú občinu tvorilo niekoľko príbuzných rodov. Občina mala spoločnú pôdu (a pastviny). Pôdu spoločne obhospodarovali a to, čo vyprodukovali, si delili rovnakým dielom. Zároveň sa však rodilo aj súkromné vlastníctvo, pretože príbytky, predmety osobnej spotreby, ozdoby boli v súkromnom vlastníctve - niekto mal menej, niekto viac.

V rámci občín boli kmene (fyla=kmeň), vytvorené podľa príbuzenstva (z rodov). Na čele rodov boli rodoví náčelníci - starešinovia, na čele kmeňa stál kmeňový náčelník - basileus. Basileus mal širokú právomoc

• politickú (spravoval kmeň);
• súdnu;
• vojenskú (viedol kmeňové vojsko);
• náboženskú (bol kňazom).

Pretože náčelníci vykonávali pre občinu funkcie, boli odmeňovaní, dostávali viac podielov, boli viacpodielnici. Aj tu je koreň majetkovej nerovnosti, náčelníci sú zdrojom aristokracie. Začínajú si privlastňovať aj vojnových zajatcov - sú to prví otroci. V tomto období vzniká patriarchálne otroctvo (gr. pater = otec) - otroci boli členovia otrokárovej rodiny, spolu s ním pracovali, on ich živil.

O obyvateľoch občín sa dozvedáme málo. Delili sa na štyri skupiny:

1. otroci (vojnoví zajatci alebo sa získavali kúpou od pirátov)
2. démiurgi (začínajúci remeselníci)
3. roľníci + dobytkári - tvorili jadro občín
4. nádenníci (nevieme, kto boli, ale ich spoločenské postavenie bolo nižšie ako postavenie otrokov)

Z hľadiska formy vojenského zriadenia mali v homérskom Grécku vojenskú demokraciu - taká forma spoločenského zriadenia, kde dôležité problémy riešili na vojenskom zhromaždení (iba muži-vojaci).

Kultúrna oblasť

Hlavnou zložkou kultúry bolo náboženstvo, ktoré vzniklo ako dôsledok bezmocnosti ľudí voči prírode. Formy náboženstva:

1. TOTEMIZMUS - v období predhomérskom; uctievanie zvierat a rastlín skombinované s kultom predkov; Gréci si predstavovali svojho najstaršieho predka v podobe zvieraťa alebo rastliny a túto potom uctievali (prevzaté do náboženstva olympských bohov, napr. had-pytón: Apolón, dub: veštiareň v Dodóne mala posvätný dub, kde veštili podľa pohybu listov);
2. ANIMIZMUS - prevzatý ku koncu homérskeho obdobia; vychádzal z kultu predkov skombinovaný s vierou v dušu a v posmrtný život; človek má dušu, ktorá po smrti nezaniká a nachádza sa v blízkosti obydlia a môže škodiť alebo pomáhať;
3. náboženstvo OLYMPSKÝCH BOHOV - sídlo bohov Olymp, zahalený v oblakoch a vodných parách; vzniklo v súvislosti so vznikom vlastníctva a vznikom tried; bohovia sa podobajú vznešeným ľuďom, výzorove, vystupovaním aj vlastnosťami; navzájom uzavierali manželstvá, deti boli neposlušné, poriadali hostiny, jedli ambróziu a pili nektár - tieto potraviny ich robili nesmrteľnými; Zemi vládli spoločne, ale vesmír mali rozdelený, dochádza však ku konfliktom; kňazi učili, že sídlo na Olympe založili traja bratia: Zeus (hromovládca), Poseidon (vládca morí), Hádes (vládca podsvetia);
   bolo 12 hlavných celogréckych bohov:
   • ZEUS - DIUS (hromy)
     • a manželka (a sestra) HÉRA (ochrankiňa rodiny a plodnosti)
       - synovia HEFAISTOS (kováčstvo) a ARÉS (vojna)
     • a Léto - syn APOLLON (slnko) a dcéra ARTEMIDA (lesy, lov)
     • a Maia - syn HERMÉS (vietor, putovanie)
     • a Diona - dcéra AFRODITA (krása) - jej syn Eros (láska)
     • dcéra PALLAS ATHENA (múdrosť, mestá)
   • brat POSEIDON (moria)
   • brat HÁDES (podsvetie), manželkou Démetrina dcéra Persefona
   • sestra DÉMETER (poľnohospodárstvo) - dcéra Persefona