STAROVEKÝ EGYPT

Základné rozdelenie egyptských dejín do 31 dynastií, "vladárskych domov", končiace dobytím Egypta Alexandrom Macedónskym r. 332 pred n. l., pochádza od MANEHTA, veľkňaza z Sebennytu, ktorý spísal v 1. pol. 3.stor. pred n.l. pre Ptolemaia I. Sotera dejiny Egypta.

Prírodné podmienky

Prirodzenú hranicu Egypta tvorí Stredozemné more na severe a Červené more na východe. V staroveku boli jeho hranicou na juhu nílske pereje u Asuánu, na západe reťaz oáz tiahnúcich sa od severu k juhu.

Územie, na ktorom vznikla najstaršia civilizácia v Afrike, tvorilo v skutočnosti iba úrodné nílske údolie, zovrené od východu horami Východnej - Arabskej púšte, od západu horami a rozľahlými pláňami Západnej - Líbyjskej púšte a roztvárajúce sa na sever od dnešnej Káhiry do širokého bažinatého ústia Nílu do mora - nílskej Delty.

Egypt má teplé, suché podnebie. Posledná vlhká fáza na Sahare (doba dažďová, v Európe doba ľadová), tzv. neolitický subpluviál, doznela v pol. 3. tisícročia pred n.l. a vystriedala ju suchá klíma, ktorá trvá podnes. Pyramídy teda v dobách ich vzniku obklopovala stepná, polopúšťová krajina, v ktorej sa panovníci bavili lovom levov a divokej zveri.

V dôsledku jarného topenia snehu v etiópskych horách a prudkých dažďov sa Níl začal pravidelne rozvodňovať (v mladšom paleolite, asi pred 25 000 r.) a na viac ako tri mesiace v roku zaplavovať celé údolie až k Delte: tak dochádza k pravidelnému zavlažovaniu a zúrodňovaniu pôdy.

Historické pramene

1. archeologické (vykopávky sídlisk, chrámov, hrobiek kráľov a vysokých hodnostárov: predmety dennej spotreby, keramika, nástroje, zbrane, šperky; nápisy na skalách a texty na papyrusoch);
2. písomné
   • zoznamy králov:
     Palermská doska (5.dynastia), Karnacký zoznam (1500 pred n.l.), zoznam Abydosský (1300 pred n.l.), zoznam Sákkarský (1200 pred n.l.), Turínsky (kráľovský) papyrus (1300-1200 pred n.l.);
   • zlomky diela egyptského historika Manehta;