STAROVEKÉ GRÉCKO

Prírodné podmienky starovekého Grécka

Staroveké Grécko ležalo:

1. v južnej časti Balkánskeho poloostrova a na Peloponézskom poloostrove, nazývané

   pevninské (balkánske) Grécko

   bolo jadrom starovekého Grécka. Jeho delenie po zemepisnej stránke:
   • na severné, stredné a južné Grécko
     • severné Grécko - Macedónia, Tessália, Epeiros
     • stredné Grécko (po Peloponéz) - tu sa sformovali najvýznamnejšie a najvyspelejšie štáty (8 štátov), medzi nimi Atika, Boiótia
     • južné Grécko (Peloponézsky poloostrov) - 7 administratívno-územných oblastí, medzi nimi Lakónia-Messénia, Arkádia.
   • na západné a východné Grécko
     • Západné Grécko je vrchovité, hornaté, má masívnejšie a vyššie hory ako východné. Západné hory boli v staroveku neprechodné, bolo tu málo priesmykov, priechodov, čo znamenalo aj malý kontakt kmeňov západného Grécka, z čoho vyplývala aj rozrobenosť a kultúrna zaostalosť západného Grécka. Západné Grécko zostalo v staroveku zaostalejšie, primitívnejšie, menej kultúrne ako východné.
     • Východné Grécko malo viac priesmykov, kmene mali medzi sebou kontakty, čo bolo jednou z dôležitých príčin, prečo boli východné štáty vyspelejšie. Pre život Grékov malo veľký význam aj more. Zásluhou mora prichádzali do kontaktu aj s inými starovekými štátmi, preberali ich kultúru, hospodárske poznatky. Východné pobrežie má veľa zálivov, kam prichádzalo množstvo lodí. Východné Grécko malo teda výborné podmienky pre rozvoj obchodu a moreplavby.
   
   
2. na ostrovoch v Egejskom mori a na niekoľkých ostrovoch v Iónskom a Tráckom mori, teda vo východnom Stredomorí, bolo

   ostrovné Grécko

   Najvýznamnejšie sú ostrovy v Egejskom mori:
   • Délos - významné obchodné centrum, bol tu najväčší grécky trh, a zároveň najväčší trh otrokov v stredomorí, významné kultové miesto (Apolónov chrám);
   • Paros - ostrov s veľkými ložiskami bieleho mramoru;
   • Naxos - mal význam vojensko-politický
   • Kréta - veľký kultúrny význam, vytvorila sa tu prvá starogrécka civilizácia
   
   
3. na pobreží Malej Ázie (západná časť Turecka).

   Pobrežie Malej Ázie

   osídlili grécke kmene a vytvorili tu významné polis - mestské štáty: Milétos, Efezos, Kolofón, Pergamos.

Podnebie a hospodárstvo

Podnebie starovekého Grécka bolo subtropické, čo je typické pre prímorské oblasti; t.j. horúce letá a mierne zimy, iba v horách sa vyskytovali tuhé zimy s mrazom a snehom. Podnebie ovplyvnilo aj architektúru - typické boli otvorené stavby, základným architektonickým prvkom je využitie stĺpov - stĺporadia, časté sú kolonády (jedna pevná strana tvorená múrom + stĺporadie). Rovnako ovplyvnilo počasie aj oblečenie - starovekí Gréci sa obliekali zdravo, ľahko, vzdušne, mali krátke tuniky z ľahkých látok, sandále. Ich strava bola racionálna - zelenina, ovocie, málo mäsa, jedli striedmo, neprejedali sa. Ich zdravý spôsob života prispel aj k ich telesnému a duševnému rozvoju, čo viedlo k vytvoreniu vysoko rozvinutej kultúry.

Hornatý povrch Grécka zapríčinil, že tu bolo málo nížin, málo úrodnej pôdy. Úrodnými oblasťami boli iba juh Tessálie, stredná časť Atiky, Boiótia a Lakónia-Messénia. Horúce letá a málo zrážok vyžadovali zavlažovanie úrody. Gréci pestovali hlavne obilniny, strukoviny, zeleninu a ovocie. Dôležité boli olivy a vinná réva, z ktorých vyrábali olej a víno na vývoz. Gréci sa nedostatok obilnín snažili riešiť v prvom rade kolonizáciou, neskôr dovozom pšenice z Itálie a Čiernomoria. V horských oblastiach sa Gréci zaoberali chovom dobytka.

Grékov síce príroda ukrátila na pôde, ale nadelila im veľké nerastné bohatstvo: kovy, mramor, modelárska hlina. Ložiská kovov, hlavne železnej rudy boli najväčšie na juhu v Lakónii; meď sa nachádzala na ostrovoch Euboia, Cyprus; strieborná ruda, z ktorej razili mince bola v Atike; zlato v Trákii; lomy na mramor sa nachádzali po celom Grécku; takisto hlina, ktorá sa využívala v hrnčiarstve a sochárstve.

Vďaka výbornej geografickej polohe sa Staroveké Grécko stalo spojnicou medzi starovekým východom a starovekým západom.

Dejiny Grécka z chronologického hľadiska delíme do štyroch vývinových období:

1. Temné - homérske obdobie (1100 - 800 pred n.l.)
2. Archaické obdobie (800 - 500 pred n.l.)
3. Klasické obdobie (500 - 336 pred n.l.)
4. Helenistické obdobie (336 - 276 pred n.l.)