STUDENÁ VOJNA

MEDZINÁRODNÉ VZŤAHY
1945 - 1975

Potreba integrovať západnú Európu vyplynula z rozdelenia Európy na dva bloky a zo snahy vybudovať takú silnú západnú Európu, aby sa stala účinnou bariérou voči komunizmu.

Hospodársko-politická integrácia západnej Európy prebiehala v dvoch rovinách:

1. Základom prvej roviny integrácie a začiatkom integrácie Európy vôbec bol Marshallov plán. V apríli 1948 vznikla Organizácia pre európsku ekonomickú spoluprácu, ktorej cieľmi boli:
   • úradovať, administratívne riadiť Marshallov plán;
   • vytvoriť pásmo voľného obchodu medzi členskými krajinami (obchod bez colných bariér, alebo aspoň zjednotenie ciel);
   • politickým cieľom do budúcnosti bolo zjednotenie Európy (akési "Spojené štáty Európske").
   Členmi tejto organizácie boli všetci účastníci Marshallovho plánu (celá Európa bez ZSSR, jeho satelitov, Fínska a Španielska).
2. Druhá rovina integrácie západnej Európy prebiehala v rámci Európskeho spoločenstva. Tento pojem sa začína používať až v roku 1967, pretože je strešnou organizáciou troch spoločenstiev, ktoré sú od roku 1967 riadené spoločnými orgánmi, hoci si zachovávajú právnu subjektivitu. Predchodcom Európskeho spoločenstva bola Rada Európy, ktorá vznikla v januári 1949. Jej členmi bolo 10 európskych štátov. Bola to prvá medzinárodná organizácia s úlohou zosúlaďovať právne poriadky členských štátov a rozvíjať parlamentnú demokraciu: snaha o rovnaké riešenie rôznych problémov (problém utečencov, sociálne problémy, otázky ľudských práv, zdravotníctva, športu), Rada sa nezaoberala vojenskými otázkami. V 70tych rokoch sa stala súčasťou Európskeho spoločenstva.

Európske spoločenstvo vzniklo v roku 1967 z troch článkov:

1. Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ
2. Európske hospodárske spoločenstvo
3. EURATOM

Motívy integrácie:

• hospodárske - fungujúce európske hospodárstvo, zabezpečenie masovej, lacnej produkcie;
• politické - snaha o francúzsko-nemecké zblíženie.

Francúzsko si predstavovalo Európske spoločenstvo pod svojím vedením, s možnosťou kontrolovať nemeckú produkciu. Pre Nemecko to bola možnosť vytvoriť si predpoklady k zrovnoprávneniu na európskom kontinente.

• V roku 1950 vypracoval francúzsky ekonóm Jean Monet projekt Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ (volá sa aj montánna únia). Zmluva spoločenstva bola podpísaná v apríli 1951, fungovať začalo v júli 1952. Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ sa stalo zakladajúcim článkom Európskeho spoločenstva. Jeho členmi bolo šesť štátov: Francúzsko, Nemecko, Benelux, Taliansko. Podmienky zmluvy:
  • O ťažbe uhlia, železného uhlia, výrobe koksu a ocele nemali rozhodovať vlády štátov ale toto spoločenstvo (podstatou snaha Francúzska a Nemecka o vzájomnú kontrolu surovín nevyhnutných pre zbrojársky priemysel).
  • Bol vytvorený voľný obchod (bez ciel), trh pre tieto suroviny.
  • Boli stanovené jednotné colné tarify voči tretím krajinám (nečlenom).
• V druhej polovici 50tych rokov boli podniknuté ďalšie kroky k vytvoreniu Európskeho spoločenstva. V marci 1957 šesť zakladajúcich štátov Spoločenstva pre uhlie a oceľ podpísalo v Ríme dohody o rozšírení spolupráce - dve rímske dohody:
  • 1.dohoda: založenie Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS). Cieľom EHS (= združenie voľného obchodu) bolo vybudovať colnú úniu medzi členskými štátmi v oblasti priemyslu aj poľnohospodárstva, t.j. v rámci spoločenstva odstrániť clá, určiť rovnaké clá voči nečlenom - v oblasti priemyslu dobudované 1.7.1968, v poľnohospodárstve o dva roky neskôr. Za nasledovné ciele si EHS určilo:
    • voľný pohyb osôb;
    • voľný pohyb kapitálu;
    • voľný pohyb služieb.
  • 2.dohoda: založenie Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (EURATOM) - rozvoj jadrového výskumu pre mierové využitie.

Proces, ktorý začal ako hospodárska integrácia, prerástol do politickej integrácie: členské štáty začínajú vystupovať ako jednotný celok v zahraničnej politike; snaha o rovnaké riešenie vnútropolitických problémov.

Orgány Európskeho spoločenstva (ES):

1. Rada ES s legislatívnou právomocou. Je to najvyšší orgán, centrum moci. Počet členov závisí od počtu členských štátov (jeden zástupca reprezentuje jeden štát). Rada sa môže schádzať na rôznych úrovniach (najvyššej, ministerskej úrovni..).
2. Komisia ES (akási európska vláda) so sídlom v Bruseli. Vlády členských štátov do komisie delegujú ministrov; je tu delenie na rezorty.
3. Európsky parlament so sídlom v Strasburgu kontroluje komisiu a radu; schvaľuje rozpočet, asociačné, prístupové dohody (členstvo v ES). Od roku 1979 sa poslanci európskeho parlamentu volia priamo voličmi (dovtedy boli delegovaní parlamentmi členských štátov). Poslanci nereprezentujú svoje krajiny, ale európskych obyvateľov, združujú sa podľa príslušnosti strán.
4. Súdny dvor so sídlom v Luxemburgu.

K zakladajúcim členom Európskeho spoločenstva nepatrí Veľká Británia, ktorá odmietla účasť. Chcela si zachovať privilegované postavenie, najmä v európskej politike a vo vzťahoch k USA, a zároveň nenarušiť svoje záväzky v rámci Commonwealthu. Veľká Británia ale spolupracovala s montánnou úniou a v roku 1961 po prvýkrát požiadala o členstvo v ES. Kvôli francúzskemu odporu sa to podarilo až v roku 1972.

Na vznik EHS zareagovala Veľká Británia tým, že v roku 1959 iniciovala založenie Európskeho združenia voľného obchodu (EFTA) na základe Stokholmskej konvencie: snaha vytvoriť pásmo voľného obchodu bez colných bariér so spoločnými clami voči tretím krajinám (nečlenom), ale iba v oblasti priemyslu, nie poľnohospodárstva. Dohoda o spoločnom postupe medzi EFTA a EHS bola podpísaná až po zložitých rokovaniach.